Kanadský novinár Tom Nicholson píše blog na sme.sk, donedávna cestoval po slovenských gymnáziách a besedoval o vlastenectve a korupcii. Popri tom učí na niekoľkých vysokých školách. Ako študent si myslel, že je to príjemné povolanie, ale ako učiteľ sa cíti frustrovaný.

Také horúčavy, aké boli koncom minulého týždňa tu u nás v Česku a v Poľsku, boli pred mesiacom ďaleko na severe. V pobaltskej Rige. Spali sme v tom istom hoteli ako premiér Petr Nečas a šéfka jeho sekretariátu Jana Nagyová. Pôsobilo zvláštne a pre lotyšských hostiteľov až trochu urážlivo, že sa premiér a jeho pravá ruka zavreli hneď po prílete vo svojom obrovskom apartmáne a namiesto prechádzky Rigou a večerou aspoň niekde v meste si dali priniesť jedlo na izbu a potom sa tam... asi do noci radili.

Pred piatimi rokmi americká súkromná inštitúcia Svetový pamiatkový fond (WMF) zaradila banskoštiavnickú Kalváriu z polovice 18. storočia na zoznam sto najohrozenejších pamiatok vo svete. Dnes vidno prvý veľký výsledok obnovy.

Modelovým príkladom toho, ako v našom štáte nefunguje princíp rovnosti pred zákonom, je problém hausbótov v Jarovskom ramene v Bratislave. Ale azda svitá na lepšie časy.

Fínsko je známe ako idylická Krajina tisícich jazier a lesov. Život aj v najväčšom fínskom meste, Helsinkách, je v porovnaní s európskymi metropolami pokojný, nehovoriac o menších provinčných mestách. A takým menším provinčným mestom je aj Jyväskylä v strednom Fínsku.

Už od februára bolo zaujímavé sledovať na facebooku statusové vítania jari – v rôznych intervaloch zamŕzali a opäť rozmŕzali. Je druhá polovica apríla a zdá sa, že sme sa dočkali. Aké budú ďalšie roky? Klimatickí realisti hovoria o ďalšej možnej malej ľadovej dobe.

Väčšina lyžiarov už odložila športovú výstroj na letný spánok. Ale je tu skupina ľudí, pre ktorých sa práve začína vrchol lyžiarskych zážitkov. Sú to skialpinisti.

Rešpektovaný architekt, urbanista a developer Miroslav Marynčák pred dvoma týždňami rezignoval na funkciu starostu Chorvátskeho Grobu. Pre ignoranciu štátnych inštitúcií sa mu nepodarilo poopraviť desivý projekt výstavby satelitného mestečka, ktoré malo vyrásť pár kilometrov od Bratislavy uprostred ničoho.

Dneska som sa viezla na tatrovke. A nielenže viezla v zmysle nechala som sa viesť, ale som viezla sama seba! Sedela som za tým obrím volantom, vysoko nad prašnou cestou, plnou ihličia v záhorskom lesíku, vysoko nad problémami ľudstva...riadila som ten obrovský kolos, on išiel, kam som chcela a kam som vládala z celej sily zatočiť volantom. Žasla som, keď som to rozbehla na štvorke do kopca, zaprášilo sa nám pod kolesami, bábätko v mojom bruchu sa natriasalo do rytmu jazdy a vôbec neprotestovalo.

Štefan Hríb v editoriali (.týždeň 29/2013) hľadal odpoveď na provokatívnu otázku, ktorú mu položil hudobník a architekt Matúš Vallo: Prečo tu žiť? Ukázalo sa, že táto otázka zaujíma veľa našich čitateľov. Otvárame preto diskusiu, v ktorej sa hľadajú dôvody, prečo tu ostať, prečo sa sem vrátiť alebo, prečo tu už viac nežiť.