Slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi sa vracia s novým dokumentárnym filmom, v ktorom sleduje chápadlá mafie a oligarchov prepojených na politiku. Robí to po svojom a robí to opäť dobre. Ukradnutý štát je silný dokument.

Je možné s tým istým albumom vyhrať po dlhých rokoch hitparádu? Je to v podstate vylúčené, no čo sa podarilo rokenrolovej legende menom The Rolling Stones presahuje hranice chápania.

Japandroids. Na plagáte Pohody sú malým písmenom, no pre ľudí, ktorí majú radi energický garážový rock, môžu byť vrcholom festivalu. Táto dvojčlenná kanadská skupina sa za posledný rok stal vo svete veľkou senzáciou. Ich debutový album Post-Nothing sa v minuloročných anketách o nahrávku roka umiestnil na predných miestach. Japandroids, fungujúci od roku 2006, tvoria gitarista a spevák Brian King a bubeník David Prowse, ktorého sme na telefóne zastihli v aute na ceste do Štokholmu.

Bažant Pohoda sa rokmi profiluje ako „britský“ festival, pretože najviac hudobníkov prichádza na trenčiansku akciu práve z ostrovov. No bez amerických umelcov by nebolo medzinárodné zastúpenie na tomto najlepšom slovenskom festivale úplné.

"Na pódiu sa nechcem cítiť komfortne. Hrám stále na tých istých gitarách, s ktorými som kedysi začínal. Nič nemám na pódiu zariadené tak, aby som to mal na dosah ruky. Každým koncertom sa stále snažím prekonávať samého seba.

V oskarovom súboji medzi Avatarom a vojnovým filmom Smrť čaká všade zanikol ďalší víťaz, ktorý si z ceremoniálu odniesol dve dôležité ceny – za hlavnú mužskú postavu a pôvodnú pieseň.

Ak sa poviete slovo alternatíva, mnoho ľudí si predstaví niečo veľmi ťažko počúvateľné. No do tejto škatuľky dnes patrí aj hudba, s ktorou sa vracia krása.

Bohužiaľ, premiéru a derniéru v jeden deň zažil bratislavský filmový klub Nostalgia v prípade filmu Emira Kusturicu o legendárnom argentínskom futbalistovi Maradonovi.

Keď si pozriete obal najnovšieho albumu Johnnyho Casha Ain’t No Grave, všimnete si, že vpredu sa nás usmieva mladý zubatý chlapec a vzadu je fotka starého Casha, pozerajúceho sa spoza okna. Oba zábery ohraničujú pozoruhodný a búrlivý život legendy americkej populárnej hudby.

Plastici. Človek ich môže velebiť za všetko možné - no to najpodstatnejšie sa skrýva v ich hudbe. A tá je aj hlavným dôvodom, prečo kapela vydržala do dnešných dní. Ak si vypočujete ich najnovší album Maska za maskou, zistíte, že ten oheň tam stále je. No je to iný oheň ako ten, ktorý kapela rozpálila, keď s nimi hrával ešte Milan Mejla Hlavsa, ktorý zomrel v roku 2001. Nehorí ako v minulosti, ale na druhej strane príjemne ohrieva.