V roku 2015 pretiekol hrniec a začal sa masový exodus utečencov z Líbye a ďalších afrických krajín, z Blízkeho a Stredného východu, z Iraku, Sýrie, Afganistanu. Čo o nás prezradil?
Richard Sulík vo svojom videoblogu o migrantoch s nefalšovanou úprimnosťou hodnou zodpovedného školského pokladníka vyčísľuje, ako by sa mala riešiť migračná kríza v EÚ.
„Staroba prichádza na mačacích labkách,“ povedal mi kamarát a spiklenecky sa pri tom zasmial. Bolo jasné, že už o tom niečo vie. Prišlo mi ľúto toho úškľabku.
Dvojročné deti sú vyberavé rovnako v jedle ako v poézii. Nezožerú vám len tak hocičo. Dobrá básnička pre tie najmenšie deti je veľké umenie, niečo ako haiku.
Anton Srholec je ako Severka na našej nočnej oblohe. Nikdy som sa s ním osobne nestretla. Naživo som ho videla len pri niekoľkých akciách, na ktorých sa angažoval ako občan.
Predstavte si, že sa to stane vám. Predstavte si, že prechádzate krajinou, v ktorej sa vôbec netúžite usadiť, lebo šanca, že tu dostanete azyl, je 1,1 percenta.
„Ve škole nás zkoušeli z antiky latiny/a jiných nepotřebných věcí/neučili nás jak se chovat/v koncentračním táboře/vyměnil bych jedničku ze zeměpisu/za schopnost krást brambory/všechno co vím je tu nepotřebné/nebo chápané úplně jinak/lékařů je třeba se obávat/kriminálníci plní roli nadřízených/s inteligencí se tu člověk musí skrývat/jako s nenapsaným úkolem/neustále nastavujeme druhou tvář/celí jsme utvoření z druhé tváře“...
Sobota 12. septembra, film v hlave z bratislavského Hviezdoslavovho námestia. Stojím trochu bokom. Námestie sa pomaly zapĺňa. Kdesi v strede vidím hlavu Ondreja Dostála, ktorý pomáhal organizovať celé podujatie.
