Pristála som vo výške 2 800 metrov v nočnom Quite, hlavnom meste Ekvádoru, a predstavujem si, že stojím len pár sto metrov nad Gerlachom. Pohľadmi stále strážim fascinujúce sopky s indiánskymi menami Rucu a Guagua Pichincha. Oddychujú nad ekvádorskou metropolou, ale môžu sa prebrať a pekne nám podkúriť. Vzrušene odhaľujem tento poklad na rovníku, ale vždy musím najprv odomknúť osem zámkov na dverách. Necítim sa ohrozená, ale moja domáca vie o našej štvrti určite viac, a tak postupne zlepšujem časový rekord zamykania. Obzrela som si ten rovník a odfotila sa ako všetci – jedna noha na severnej pologuli a druhá na južnej.

Od októbra sa Dunaj každé ráno oblieka do hmly. Druhý breh zmizne, stratí sa. Je to exkluzívne, keďže sa to dá zažiť len v istú časť roka. Ranný chvat znemožňuje vychutnať si zahalenú rieku na kamennej lavičke pri vode. Je venovaná, ako hlása vytesaný nápis, L. Palkovičovi (rodák zo Šenkvíc od Trnavy, môj rodák). Neďaleko kotví asi rok jedna opustená loď, s ktorou má možno niekto podnikateľský sen.

Taliani ho už prijali. Papa Francesco je v krajine svojich rodičov ako doma. Jeho obrázky už stoja vedľa padre Pia a Jána Pavla II.

Priateľské upozornenie na úvod: Keby ste náhodou na svojich potulkách svetom stretli divokého Djanga, hovorte mu Džango (s čistým dž) bez toho, že by na začiatku mena bolo počuť hlásku d. To d sa jednoducho nevyslovuje. Na túto vec je Django výnimočne citlivý.

Záborský bol síce ctižiadostivý človek túžiaci po uznaní, ale občas si volil pseudonymy. Svoju prvú významnú báseň ódu Na Slováku podpísal menom N. Magurský. V roku 1864 v almanachu Lipa vydal svoje divadelné hry Odboj zadunajských Slovákov a Arpádovci – pod pseudonymom Vojan Josifovič. Na stránke zaborsky.blogspot.sk, ktorá prináša podrobné informácie o Záborskom a jeho diele a ktorú pripravuje Timotej Kubiš, sa uvádzajú aj ďalšie pseudonymy: Filip Konôp, Parabola Drotár Fedor, Brindza Jánoš, Jano Metla, Füldenstein, Vilibald Graf von Habenichts Titularkaiser von Babylon und expectativer König der Republik Pohlen.

Expendables 2 sú všetkým tým, čím nebola jednotka, zhmotnením mokrého sna fanúšikov akčných filmov, ktorí, keď sa povie Veľká trojka, môžu počuť iba tri mená. Sylvester Stallone, Arnold Schwarzenegger a Bruce Willis.

Americké prezidentské voľby sú, samozrejme, zápasom medzi Barackom Obamom a Mittom Romneym, aspoň pokiaľ ide o mená, ktoré budú 6. novembra napísané na volebných lístkoch.

Kemp sme si zložili priamo pod posvätnou Krištáľovou horou. Bol spln. Mesiac osvetľoval horu a naše oddychujúce kone. Sedem z nich sa niekam stratilo, naši koniari strávili celú noc behaním po kopcoch. Vonku však bolo svetlo a…úplne magické. Nevieme, čo od toho buddhistického festivalu, čo sa tu v 4 100 metroch v Nepále koná raz za 12 rokov, čakať. Už v noci sme registrovali stovky malých svetielok. Pútnici sa vybrali na koru – krúženie okolo posvätnej hory, ktoré trvá 12 hodín a treba prekonať dve vyše 5 000-metrové horské sedlá. Niektorí pešo, iní modliac sa a hádžuc sa o zem pri každom kroku. Keď sme ráno zišli do Shey Gompy na miesto samotného festivalu, ocitli sme sa v nejakom bizarnom filme.

Keď sa hovorí o vojenských veliteľoch SNP, najčastejšie sa spomínajú mená generálov Goliana a Viesta. Na tretieho kľúčového generála, veliteľa 2. československej paradesantnej brigády Vladimíra Přikryla, sa už na Slovensku akosi zabudlo. Na rozdiel od Goliana a Viesta vojnu síce prežil, ale jeho život po oslobodení, ako sám hovoril, za veľa nestál.

„Meno Maďar opäť bude pekné...“ napísal svojho času (asi pred 164 rokmi) Sándor Petőfi s nekonečným optimizmom. Nateraz o tom skôr pochybujeme. Pritom o nás hovoria azda všade. Značne skreslene a nepresne, čo znižuje hodnovernosť ešte aj oprávnenej kritiky. V titulkoch sa dočítame, že Maďarsko už nie je republika. Mudrci vôbec nečítali novú ústavu, z ktorej vysvitá, že výlučne používame len tradičný názov krajiny Maďarsko (Magyarország), ale štátna forma je aj naďalej republika.