Anna Záborská je pre mnohých synonymom zákazov, návratu do stredoveku, náboženského fanatizmu, ba zla. Rozhodla som sa vypočuť si ju naživo v diskusii s názvom „Večer s Postojom – kto je väčšou hrozbou: Fico alebo progresívci?“​

Dnes to bude o samite NATO vo Vilniuse, ale aj o tom, ako veľmi nevieme komunikovať naozaj podstatné správy.

Na konci roka 2021 sa skupina poslancov zastúpená Alojzom Baránikom obrátila na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť najznámejšieho slovenského paragrafu 363 Trestného poriadku. Na začiatku roka 2023 sa v rovnakej veci obrátila na rovnaký súd aj pani prezidentka. A súd konečne rozhodol.

Čas dozrel, a tak sa môžem zase raz vrátiť k domácej politike. Tú už tradične ovládol aspoň navonok Igor Matovič. Svet podľa Matoviča je však iným svetom než podľa mnohých z nás.

Začal s tým, že odpovedať na otázky nebude.

Na domácom politickom fronte nič nové. Dáme si teda repete – o tom, že sloboda slova nie je absolútna.

Tento týždeň sa mediálna pozornosť výnimočne venovala nielen stále trvajúcej vojenskej agresii Rusov na Ukrajine, ale čomusi, na čo mnohí na Slovensku čakali roky – vzneseniu obvinenia na Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Naozaj sa stmieva nad Súmračnou?

Uplynulý týždeň opäť nebola na domácej parlamentnej scéne núdza o kauzy. Najviac rezonovali dve – vznesenie obvinenia proti poslancovi Sme rodina Martinovi Borguľovi za podplácanie, a rozhodovanie parlamentu o tom, či vydá poslanca Roberta Fica do väzby. Obe tieto kauzy spája téma zbabelosti, o ktorej bude tento článok.

Pani prezidentka vystúpila minulý utorok v parlamente so správou o stave republiky. Tá správa nebola príjemná. A veľmi správne, pretože nežijeme v príjemných časoch ani v príjemnej spoločnosti.

Zdá sa, že Slovensko má šťastie na generálnych prokurátorov. Jeden lepší ako druhý. Je to ale skutočne len „šťastie“ či náhoda? Opakovaná nešťastná náhoda totiž nie je náhoda, ale systémová chyba.