Marek Kerles je spravodajca Lidových novín na juhu Česka. Okrem toho, že sa skvelo vyzná vo všetkých zákrutách sporu o výrub či nevýrub kôrovcom postihnutých lesov v Šumavskom národnom parku, v zákutiach juhočeskej politiky, v Temelíne, v sporoch o značku Budvar a v ďalších témach, ktoré by mal ako juhočeský patriot a spravodajca veľkého denníka sídliaceho v Prahe ovládať, číta Marek Kerles aj rakúske noviny. Číta ich takmer denne a ja ho podozrievam z toho, že si ich azda za tými hranicami aj kupuje. V Rakúsku má veľa známych, od hornorakúskych politikov až po rakúskych vyhnancov z Česka a českých sociálnych demokratov vo Viedni.

Základným problémom plošného nákupu Planéty vedomostí je jeho plošnosť a nehorázna predraženosť – keď už sa toľko hovorí o digitálnej gramotnosti, tak viac ako 10 miliónov eur môže za takýto produkt zaplatiť len digitálne úplne negramotný človek (alebo štátny úradník). Druhým najväčším problémom je didaktická prázdnosť až úbohosť mnohých lekcií a veľmi nerovnomerné pokrytie štátneho vzdelávacieho programu jednotlivých predmetov.

Už vyše 20 rokov experti monitorujú zmeny prírodného prostredia, ktoré vyvolalo vodné dielo Gabčíkovo. Čo teda znamenalo toto veľkolepé dielo pre okolitú prírodu?

Občas si vravím, že tu v strednej Európe prežívame najlepšie časy, aké sa nám kedy pošťastili. Posledné týždne, keď sa Česko, a vďaka nemu aj ostatné krajiny naokolo, vrátili do doby alkoholového temna, ma však z tejto istoty vykoľajili. Najmenej dve desiatky ľudí, ktorí zomreli len preto, že si dali „frťana“, to je niečo, o čom som dosiaľ len čítal alebo začul. A to som, pokiaľ ide o alkohol, zažil toho už dosť.

Lykožrút je vďaka Generálnej prokuratúre opäť témou. Aktuálny príbeh z Vysokých Tatier ukazuje, že nie celkom neoprávnene.

Vlani v lete sa mi snívalo o Vladimírovi Putinovi. Prebudil som sa, otriasol sa a dal som sa dokopy, vyšiel som z bytu a zamieril k výťahu. Mal staré, umelé tlačidlá zo sovietskej éry. Stlačil som prízemie. Až dolu.

V minulosti sa poľovné revíry na Slovensku prideľovali podľa straníckeho kľúča. Za prvej Ficovej vlády sa k nim dostalo viacero ľudí blízkych HZDS.

Na rozdiel od skvelého ruského filmu nespočíva svojráz nášho národného lovu v bizarnostiach. Čestných poľovníkov už dve desaťročia hnevá, že mnohé revíry si za podmienok nevýhodných pre štát prenajali Mečiarovi, neskôr Ficovi spriaznenci. A búria sa aj proti novele zákona o poľovníctve.

Primitívi z Bonanna chcú takmer milión eur, prezident nevie, kde je, keď na poľovačkách tečie ľudská krv, Lampa dostala megapokutu, lebo dotknutí do nej odmietli prísť. Čo s tým?

Písanie o poézií je niekedy samo poéziou. Je to tak napríklad v denníkovom texte Petra Zajaca, ktorému dal podnadpis Poetický diár 2012.