To, že som sa niekoľko týždňov pred teroristickými útokmi ponevieral Parížom v gumákoch, viem vysvetliť. Jeden francúzsky priateľ ma totiž oboznámil s istým hnutím.
Referendum o rodine vyvolalo intenzívnu diskusiu. Polemika prebieha aj v našej redakcii. Rozhodli sme sa nenechať si ju len pre seba. Tento týždeň vám prinášame záverečnú dvojicu názorov.
Mal som v živote obrovské šťastie na ľudí, ktorí videli za roh. A veľmi pookrejem, keď sa s nimi z času na čas znovu stretnem. Ako teraz s Jefimom Fištejnom.
Prežili sme s Lampou neuveriteľný záver roka. Hoci to spočiatku vyzeralo zúfalo, pretože sme nemali na likvidačnú pokutu, čitatelia a diváci nám krásne pomohli.
My, čo čítame .týždeň odzadu, sa na nič nehráme a otvorene priznávame, že máme na Vianociach radi aj ich konzumnú stránku, darčeky. Nezľakneme sa ani najťažšej úlohy prezradiť vlastné tajné želania a napísať cvičný list Ježiškovi.
Druhá svetová vojna sa pre mňa začala v pohodlnom vidieckom hoteli v západnom Devonshire. Rodičia v mojej súkromnej škole v Hertfordshire dostali oznámenie, že vyučovať sa bude „zatiaľ“ v Devone, ďaleko od hrozby nemeckých bômb a invázie.
Inscenácia Bál, ktorú na motívy poviedok Boženy Slančíkovej-Timravy napísal Daniel Majling, je smutnou groteskou, v ktorej sa odráža bieda nášho národa s nemilosrdnou ostrosťou.
