Nudí vás každovečerné hľadanie zmysluplného televízneho programu? Prečítali ste už všetko z knižnice? Nelákajú vás hypermarkety hudobných festivalov, bojíte sa ísť do lesa – „lebo medveď“? Ste znudení tak, že vám nepomôže ani obliatie pramenitou vodou? Kúpte si lietadlo. Alebo loď, tank či vlak.

Začína to byť z roka na rok radostnejšie – ísť do kina na nový slovenský hraný film. Skvelý divácky pocit. Je preč hanba, strach, istota, že to zase raz bude stopercentne iba hlúpy prepadák.

Sú chvíle, ktoré vám z pamäti tak ľahko nezmiznú. Bola sobota ráno, písal som svoj zvyčajný článok pre Gazetu Wyborczu, keď tu náhle, niekedy po desiatej, mi prišla do mobilu esemeska. Od šéfky internetových Lidoviek, Kamily Klausovej. Písalo sa v nej, že spadlo lietadlo s prezidentom Kaczynským pri Smolensku.

Jedna z najpríjemnejších hudobných minizáhad posledných rokov sa začala pár týždňov pred koncom minulého desaťročia, keď bolo na novovytvorenom YouTube kanáli so zvláštnym názvom iamamiwhoami zverejnené osudné video.

O psoch a ľuďoch s Jozefom Krajčom, chovateľom staffordských bulteriérov.

Marka Linkousa milovali mnohí, ale on so sebou bojoval. Príčinou jeho smrti boli predovšetkým depresie, ktorým odolával na tomto svete 47 rokov, ale nakoniec svoj boj prehral.

Ako byť lenivý a voľný či – to nás začal posledné roky učiť britský novinár, milovník filozofie a poézie, ako aj hráč na ukulele a záhradník v jednej osobe – Tom Hodgkinson.

Po Odre už plávali námorné jachty, no k Baltskému moru to bolo ešte stále dosť ďaleko. Nejakých deväťdesiat, sto kilometrov borovicovými lesmi plnými piesočných dún a borievčia. Mestečko Löcknitz sa na prvý pohľad nelíšilo od desiatok iných, ktorými sme v minulých dňoch pri ceste z Česka k moru pozdĺž Nisy a Odry prešli. Poloprázdne, trochu ospanlivé s mnohými nápismi Predám na prázdnych domoch z červených tehál. Löcknitz sa však od ostatných mestečiek podobného typu predsa len niečím odlišoval. Tretinu obyvateľov v ňom tvorili Poliaci.

Každá generácia filozofov by si vraj mala nanovo preložiť Kanta. Každá generácia hudobníkov by si mala vytvoriť svoju scénu, ktorej výrazom by malo byť „generačné" vydavateľstvo. Exitab je také vydavateľstvo.