Epicentrom života mnohých domácností je kuchyňa. Tu sa varí, oddychuje, háda, udobruje, opíja, vychováva, filozofuje, miluje, medituje. Kuchyňa je stredom vesmíru. Som si istý, že si to myslia aj desiatky druhov živočíchov, ktoré tu s nami žijú.

Rozumná krajina vie, že ústava chráni ľudí pred temnou stránkou moci až do tej miery, že niekedy zabraňuje rozkladu štátu či občianskej vojne. Čo vie o svojej ústave Slovensko?

Slovenskú didaktiku matematiky ovplyvnil tak, ako nikto pred ním ani po ňom. Po nástupe mečiarizmu ale zo Slovenska odišiel a dnes veľmi úspešne reformuje vyučovanie matematiky na základných školách v Česku. Milan Hejný.

Do redakcie sme dostali podpísaný list od piatich účastníkov známej akcie v bare Bonanno. Vzhľadom na význam ich funkcií ho uverejňujeme spolu s reakciou Štefana Hríba.

Pozvanie na postupimskú konferenciu "Ničia médiá Európsku úniu?" som prijal najmä kvôli jej moderátorovi. Nakoniec sa ma ale viac dotkla iná kvalita.

Keď sa v minulom desaťročí začalo o Slovensku hovoriť ako o „Detroite Európy“, logicky to vyvolalo obavy, aby sme raz nedopadli ako skutočný Detroit. Nedávny bankrot tradičnej americkej automobilovej metropoly by nám naozaj mal byť mrazivou výstrahou.

Psychiater, diakon, pedagóg, teológ. Minulý rok ho vďaka šírke jeho vzdelania zapísali do českej knihy rekordov. Verejnosť ho pozná najmä ako spisovateľa, v týchto dňoch mu vychádza dvadsiata štvrtá kniha. Venuje sa hypnóze i esperantu. Renesančný človek Max Kašparů.

„Máme najhlúpejšieho prezidenta na svete. Žiadna banánová republika na tejto zemeguli nemá za prezidenta takého hlupáka,“ hovorí z nemocničnej postele pľúcneho oddelenia môj kamarát, chrapľavo sa zarehoce a potiahne si z elektronickej cigary, nad ktorou personál nemocnice empaticky prižmuruje oči, pretože kamarát je legenda – okrem iného aj tabaková.

V tom názve výstavy je skryté všetko. To, že jej témou je komunikácia, aj to, že nám chýba múzeum dizajnu a aj to, že hádam už nepotrvá dlho, kým sa po vytočení správneho čísla v telefóne ozve „Múzeum dizajnu, prosím.”

Deviata Beethovenova symfónia mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni. Na záver zaznela triumfálna Óda na radosť, v ktorej skladateľ nevedome, ale pre nás celkom zreteľne ohlasuje príchod ďalšieho viedenského génia. Beethovenov mužský zbor spieva mohutné: Freude! Freude!