„Za chyby sa platí“, povedali dnes na tlačovej konferencii Juraj Šeliga a jeho kolegyňa Jana Žitňanská. Dobre ste urobili, dodávam.

Sedím v prázdnom .klube pod lampou, je tu zvláštne ticho, len občas niečo zaštebotá papagáj Pinďo a tlmene hrá Mňága. Vonku nikto, vnútri nikto, nikde nikto.

Slovensko má, čo sa týka premiérov, pestrú minulosť. Za každého reformného človeka v čele kabinetu môže byť krajina vďačná. Tí, ktorí priniesli autoritárske a mafiánske spôsoby, však hádžu dlhý tieň. Z neho nás úspešne nedostalo ani polopríčetné premiérstvo Igora Matoviča. Je konečne šanca na vládu rozumu?

V centrálnom registri zmlúv sa konečne objavila aj zmluva o dodávkach údajnej vakcíny Sputnik V na Slovensko. Keď si porovnáme to, čo o Sputniku V a o zmluve hovoril Igor Matovič a čo je pravda, je to ako v starom vtipe, kde sa rádia Jerevan pýtajú, či je pravda, že v Leningrade rozdali sto moskvičov.

Opäť raz mu na to väčšina skočila. Zmluva o nákupe Sputniku V ešte nebola zverejnená ani 24 hodín, rovnako ako (zatiaľ) konečná suma za celoplošný nezmyselný výter, a Igor Matovič už vyrábal s originalitou sebe vlastnou dymovú clonu. A pre istotu hneď dve.

Možno nie som sám, kto kladie túto otázku ohľadne staronovej vlády Eduarda Hegera. Tá sa zrodila z ťažkého a zničujúceho politického konfliktu a úprimne – nikto jej neprorokuje trvanie až do februára 2024. Po sebadeštrukčnej jazde Igora Matoviča sa tomu ani nedá čudovať.

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Prečo dvaja poslanci odišli z koalície? Bude Sputnik jej poslednou kvapkou? Čo ostalo z étosu slušného Slovenska? Nepomáha rozklad koalície návratu mafiánskeho štátu? Vzniká už alternatíva?

Akú máme vládu? Čo sa splnilo z požiadaviek námestí? Čo je s nimi v rozpore? Čo vás najviac teší a čo je najväčšie sklamanie?

Pandémia zvoľňuje tempo a dáva nám šancu obzrieť sa ponad plece. Poučiť sa. Vyniká surovou presnosťou, s akou ukazuje dávne slabé miesta nášho zdravotníctva. Ale tie ponaučenia od nej majú do budúcna cenu života.