Medzi darčekmi, čo som počas rokov svojho života dostal na Vianoce, sú i také, na ktoré nezabudnem.

Valia sa na nás smutné správy o mladých ženách, ktoré odchádzajú z tohto sveta príliš skoro. Dávajme pozor na seba i svojich blízkych, stretávajme sa, zaujímajme sa a robme si život krajší a znesiteľnejší.

Milovaní milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje nepoznal Boha, lebo Boh je láska.

Je tu nový rok Môže byť azda nový rok nový? Slovo „nový“ je trúfalé slovo. Veď prísne vzaté, nové je iba to, čo tu ešte nikdy nebolo.

Sčítanie obyvateľstva ukázalo pokles počtu slovenských katolíkov o tristotisíc členov. Druhou najpočetnejšou „komunitou“ sa stali ľudia bez vyznania. Sekularizácia spoločnosti vyvoláva u niekoho radosť, u niekoho obavy. Jeden slovenský okres je však iný: ku katolicizmu sa v ňom hlási takmer 93 percent obyvateľstva.

Bolo to na jednej z ekumenických bohoslužieb Pohody. Láďa Herián, český rehoľník, ktorému prischla prezývka – pastor undergroundu, nám zabrnkal na gitare a zaspieval: Imagine there's no heaven: „Predstav si že neexistuje nebo, ani peklo, je iba obloha nad nami. Predstav si, že neexistujú štáty. Nič kvôli čomu by bolo treba zabíjať alebo zomierať. A, samozrejme, ani náboženstva niet. Predstav si, že niet vlastníctva. Niet prečo závidieť, ani prečo byť hladný. Je iba bratstvo všetkých ľudí.“

Kresťanský psychiater, biskup, kazateľ, rabín a rehoľník hľadajú odpovede na otázky, ako sa vyhnúť zúfalstvu, prekonať strach, úzkosť a neistotu z rýchlo sa meniaceho sveta v pandémii. Vychádzajú z kresťanskej spirituality, rabínskej múdrosti a desaťročí živého vzťahu k Bohu.

Poznáte mýtus o Orfeovi a Eurydike –​ príbeh vernej lásky? Eurydiku usmrtí had. Orfeus sa nevzdá, zostúpi do podsvetia, aby ju priviedol späť. Piesňou lásky obmäkčí Pána podsvetia. Eurydika môže odísť pod jednou podmienkou.

Druhý rok prežívame Vianoce v režime zvláštnych opatrení. Verejná výzdoba je skromnejšia, nájazdy na obchodné domy a boje v tlačeniciach sa nekonajú, vystriedali ich nájazdy na e-shopy, hoci priškrtený rozpočet môže obmedziť aj tie. No v pochmúrnejších časoch sa dá možno uvidieť niečo, čo si inokedy nevšimneme.

„Čo by si v živote najviac chcel?“ spýtal sa Magnus Ewarda, najstaršieho z detí, ktoré sa tlačili v malej hlinenej chyžke na Malawi. „Chcel by som mať dostatok jedla,“ odpovedal chlapec, „a raz by som chcel mať možnosť ísť do školy.“ Tá odpoveď Magnusovi zmenila život. Magnus je škót, no stretol som ho v Bratislave. Šťastná zhoda náhod, nám dopriala zoznámiť sa v šatni štúdia L+S, pred natáčaním relácie Trochu inak. Daroval mi knihu, ktorú po večeroch čítam. Horí v nej adventná svieca bdelosti.