Ďalšie dejstvo gréckej drámy má tentokrát jasný začiatok a koniec, pretože je ohraničené dvomi dôležitými dátumami. Prvým je 25. január, deň víťazstva radikálnej ľavicovej strany Syriza v gréckych parlamentných voľbách. Druhým je 28. február, kedy končí platnosť súčasného záchranného programu, v rámci ktorého má Grécko prístup k financiám výmenou za – v Grécku mimoriadne nepopulárne – úsporné opatrenia.

Diskusia o sociálnom štáte u nás prebieha dlhé roky. Názory sú jednoznačne vyhranené a vo veľkej miere závisia od zaradenia ich nositeľov na klasickom politickom spektre.

Politici mávajú iný rebríček priorít než podnikatelia. Na tie isté problémy sa pozerajú z odlišných uhlov a aj prístup k ich riešeniam je ovplyvňovaný úplne iným druhom motivácií.

Stojaté vody obdobia pred sviatkami a krátko po nich rozvírila kampaň podnikateľa Radima Jančuru, ktorý zaplatil desiatky bilbordov a dal na ne napísať: Vitajte v kraji korupcie a klientelizmu.

Dvadsiate piate výročie Novembra je príležitosťou na reflexiu vývoja podnikateľského prostredia. To totiž prechádzalo zásadnými zmenami na pozadí historických prelomov.

Z času na čas prenikne do našich médií správa o tom, že Slovensko opäť kleslo v ďalšom rebríčku merajúcom konkurencieschopnosť. Čo s tým robíme?

Pod infografikou o zložení novej Európskej komisie bolo uvedených aj niekoľko štatistických údajov, ktoré majú dokazovať, že ide o silný a skúsený tím. Naozaj? Štyria členovia novej Komisie sú bývalí premiéri, ďalší štyria bývalí vicepremiéri, dvadsiati majú skúsenosť s pôsobením v kresle ministra, siedmi sú bývalí eurokomisári, ôsmi pôsobili v Európskom parlamente. Pokiaľ ide o odbornosť, dominujú ekonomické a finančné záležitosti (jedenásť členov) a oblasť zahraničných vzťahov (osem členov).

Euro je politický projekt, ktorý čelí oprávnenej kritike. Politici väčšiny európskych krajín nemajú odvahu na reformy, potrebné na zvýšenie ich konkurencieschopnosti a takisto si zaslúžia kritiku. Lenže...

Mal som zaujímavú diskusiu o Spojených štátoch európskych. Stretnutie s vysokopostaveným úradníkom Európskej komisie v Bruseli bolo pôvodne na inú tému, zmenila ju však jeho náhodná veta „Nebol som zástancom Spojených štátov európskych, ale po kríze z roku 2008 už som.“ Ako sa však ukázalo, je oveľa ľahšie všeobecne niečo vyhlásiť, než tento postoj obhájiť zoči-voči konkrétnym argumentom. Uznal to napokon aj autor výroku. Ak totiž jeho postoj začnete rozmieňať na drobné, aj keď pre mnohých znie na prvé počutie logicky a rozumne (poďme riešiť problémy spolu), dostanete jeho zástancov do problémov.

Predstavte si, že by sa vám podarilo absolvovať súboj s Boltom, čerstvým majstrom sveta na 100 a 200 metrov. A predstavte si, že by ste ho mohli poraziť. Nemožné?