Nebolo by ľahké nájsť dve výtvarne tak protikladné osobnosti, ako sú Ladislav Novák a Laco Teren. Spája ich však viac než len to, že majú práve v Bratislave výstavy.

Flamengo: Kuře v hodinkách (Supraphon 1972)

Je iba málo takých nezmyselných vecí, ako je organizovanie súťaže pre výtvarníkov. A zároveň je iba málo vecí, ktoré dokážu výtvarnému životu pomôcť tak ako tieto súťaže.

Na dvoch poschodiach Veľtržného paláca v Prahe je nainštalovaná výstava Ostrovy odporu, zachytávajúca vznik a vývoj postmoderny v českom výtvarnom umení. Nie celkom sa jej to darí.

Juraj Kováčik je fotograf krajinkár na voľnej nohe. Chvíľu bol súčasťou Artfóra, neskôr sa venoval ekonómii. Dnes najmä fotí a vytvára digitálne knihy. Chodenie po výstavách a písanie pre .týždeň považuje za pekný koníček.

Všetci zomrieme. Smrť je nevyhnutná. Život je krátky a prchavý. Jediná nádej, ktorú máme, je umenie.

Cieľom moci je udržanie sa, cieľom umenia je zmena. Ich vzťah je preto vždy napätý. Aj výstava Prerušená pieseň v SNG je toho dôkazom.

Viacero zaujímavých výstav, ktoré bolo možné v posledných rokoch v Bratislave vidieť, sa spája s menom Ján Kukal.

Vo viedenskej Albertine sa zbiera a vystavuje nielen staršie a moderné, ale aj úplne súčasné umenie. Práve jemu je venovaná aktuálna výstava Albertina Contemporary.