Každá doba si vyberá svojich prezidentov. V našich zemepisných šírkach nemajú veľkú výkonnú moc, ale môžu ...

„Už chýba len dúha nad mestom,“ zažartoval Peter Sagan, keď ho predminulý týždeň v stredu nadšene vítalo preplnené hlavné námestie v jeho rodnej Žiline.

Dňa 3. októbra 1990 sa zjednotilo Nemecko, rozdelené v dôsledku druhej svetovej vojny. Proces znovuzjednotenia bol dlho nepredstaviteľný. 

Sobota 12. septembra, film v hlave z bratislavského Hviezdoslavovho námestia. Stojím trochu bokom. Námestie sa pomaly zapĺňa. Kdesi v strede vidím hlavu Ondreja Dostála, ktorý pomáhal organizovať celé podujatie. 

Banskobystrický župan Kotleba je obscénny človek. Má komplex z nahého ľudského tela. Panický strach má najmä zo zraniteľného ľudského tela, a osobitne tela ženy, lebo sa s ním vyrovnáva mocenským násilím. Nemá pritom ani potuchy, že v divadle, ktorému veľkopansky zobral finančné zdroje, nevstala z hrobu a nedoputovala k nemu do jeho pašalika mladá americká fotografka, ale že to v banskobystrickom divadle poranené ľudské telo a dušu Francesky Woodmannovej predstavovala svojím telom divadelníčka Slávka Daubnerová. 

Pápež František pred niekoľkými dňami vyhlásil, že odmietnutie migrantov, ktorí sú nútení utekať z jednej krajiny do druhej a nikto im neposkytne prístrešie, je aktom vojny. Oplatí sa presne citovať: „Je to nevyriešený konflikt, to je vojna, tomu sa hovorí vražda.“ A: „V dnešnom svete je veľké množstvo vojen. Opakovane hovorím, že toto je tretia svetová vojna, rozložená na niekoľko častí.“

Juraj Mojžiš organizuje už niekoľko rokov v Stredoeurópskom dome fotografie stretnutia Schôdzky s umením. Vedome si vyberá témy, ktorými chce vyprovokovať nepredstierané myšlienkové spory. 

V priestoroch Zoya Gallery pokrstili Peter Lipa a asi stovka hostí nádhernú knihu, ktorá zaznamenáva piesňové texty Milana Lasicu.

„Víťazstvo Donalda Trumpa je krokom k novému svetu a posilnilo šance na moje zvolenie za prezidentku Francúzska,“ vyhlásila Marine Le Pen. Nevedno, či vo francúzskych voľbách vyhrá, skôr nie, ale spolieha sa na trend doby, o ktorej ešte nič nevieme, ale ktorá si už hovorí postfaktická.  

Súčasné polemiky o potrebnosti spoločenských a humanitných vied, ich postavenia v spoločnosti, vo vzdelávacom a vedeckom procese, a hodnotenia ich úrovne nie sú zanedbateľné napriek tomu, že sa netýkajú veľkého počtu voličov ani veľkých peňazí.