hudba je jedným z prameňov pretrvávajúcim stáročia. Možno tak nejako uvažoval Michal Kaščák, keď oslovil mladého skladateľa Mira Tótha na skomponovanie skladby pre Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, aby zaznamenal tragédiu dvoch zmarených životov do hudobnej partitúry.

Prvým slovenským prezidentom nebol Jozef Tiso a samosprávu sme nezískali v roku 1938. Striktné právne hľadisko nepustí. Písal sa 1. júl 1928 a prvýkrát v histórii dostala naša vlasť formálnu podobu pod menom Slovenská krajina.

Bugár si pripisuje všetky zásluhy za odchod Fica a Kaliňáka, najväčšie demonštrácie v dejinách Slovenska sú zabudnuté.

Policajné auto zastalo pri rozbombardovaných záhradných chatkách na okraji mesta. Pripomínali domy, na ktoré rodičia ukazovali po ceste do Chorvátska, keď som bola ešte dieťa. Opustené, s dierami v stenách. Pečať vojny.

Projekt Andreja Bána a Michala Karaka Zabudnuté Slovensko zavítal do Topoľčian. Po premietaní dokumentárneho filmu Kroky na hrane nasledovala diskusia s tvorcami a hosťami.

Humor a slovenský film vraj nejdú veľmi dokopy. Schválne, skúste si v hlave vybaviť aspoň jednu fakt vtipnú slovenskú komédiu. No dobre, aspoň scénu. Frndžalica? Debušé? A vieš čo je to Brazília? Tak poďme na to!

Prinášame úryvok z knihy nášho dlhoročného kolegu Andreja Bána Slon na Zemplíne, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Absynt v edícii Prekliati reportéri. Tento príbeh je o Spiši.

Nórsky spisovateľ Bjørnstjerne Bjørnson sa zapísal do slovenských dejín veľkými písmenami. Počas násilnej maďarizácie sa zastal Slovákov v Uhorsku. A spolu s ním aj niekoľkí českí intelektuáli.

Pri príležitosti tohtoročného odovzdávania medzinárodnej Ceny Jána Langoša pre bývalého prezidenta Nemeckej spolkovej republiky Joachima Gaucka predniesol literárny vedec Peter Zajac slávnostné laudatio, ktoré prinášame v plnom znení.

Druhá diskusia z detvianskej zastávky Zabudnutého Slovenska prináša okrem tradičnej diskusie na tému slovenského holokaustu aj odpovede hostí na každodenné problémy najväčšej etnickej menšiny v našej krajine.