Korčokovej kampani nie je čo vyčítať. Bola veľmi dobrá. Čakal som však, že nevyhrá. Teraz bude záležať na tom, ako naloží s hlasmi voličov, ktoré získal. Jeho rozhodnutie môže zásadne ovplyvniť, ktorým smerom sa Slovensko o niekoľko rokov vydá.

Prezidentské voľby sa skončili, vyplavili hlbokú frustráciu, no aj tá pomaly uplýva a za ňou sa vynára otázka ako ďalej.

Podobá sa rok 1992 na rok 2024? Ako sa dá dnes vzdorovať presile? Aká je cesta k obnove demokratického tábora? Odpovedajú ľudia Novembra 1989 František Mikloško, Peter Zajac a Martin Bútora.

Je logické lámať nad demokratickým potenciálom Slovenska palicu? Nie. To, čo spôsobilo pád mečiarizmu, nám môže pomôcť znovu. Osviežme si pamäť.

Na Slovensku je po druhej volebnej prehre v demokratickom tábore „blbá nálada“. Treba sa odsťahovať? Žiť len svoj osobný život? Alebo si pripomenúť, že aj po najtvrdšom mečiarizme svitla nádej? Martin Bútora, František Mikloško a Peter Zajac.

Rusko v roku 2023 ako impérium neskončilo. Bol to nereálny predpoklad, ukrajinská ofenzíva uviazla a ruské vojská odvtedy zaznamenali teritoriálne síce neveľké, ale vojensky významné zisky.

Pred niekoľkými týždňami som písal Lucii Piussi, že Blaha Uhlára nepoznám. Prekvapilo ju to, a prekvapilo to aj mňa. Ale stalo sa.

V treťom dejstve Shakespearovej Búrky hovorí Prospero, že sme z rovnakej látky, z akej sú utkané sny, a život je len ostrovček, obklopený zo všetkých strán spánkom. Celkom na konci Sna noci svätojánskej hovorí zase Puk, že príbeh bol len prelud a hra je číry sen.

Kultúra je v súčasnosti postavená pred neľahkú úlohu – brániť seba, svoju slobodu a nezávislosť. Presne o to sa snažil aj Blaho Uhlár, režisér a dramatik, ktorý založil divadlo Stoka. Aký je jeho odkaz kultúre a ako by sme mali vnímať jej slobodu?

Desiatky rokov tvoril na okraji. Predal dedičstvo, aby mohol pokračovať. Zomrel, lebo už nevládal. O Blahovi Uhlárovi a slobodnej kultúre hovoria Lucia Piussi a Peter Zajac.