Dlho som nebol v

Obrázok týždňa, v ktorom Slovensko spoznalo, pri akom kurze bude meniť svoju menu za eurá, by bol neúplný bez dvoch vystúpení Roberta Fica. Jedným z nich sa blysol krátko po oznámení kurzu. Druhé zohral so zástupcami obchodných reťazcov. Bolo sa na čo pozerať.

Jednou z hlavných tém slovenských médií je absolútna dominancia Roberta Fica v slovenskej politike. Iste, Ficova moc a popularita fascinujú. No hlavným problémom našej politiky nie je Fico, ale čosi iné: triumf antipolitiky.

Vo väčšine strednej Európy sa zdá, že liberalizmus je v defenzíve. Niektorí komentátori obviňujú zo straty podpory liberalizmu rýchle tempo ekonomických reforiem. Ale, ako som zistil počas mojich ciest do tejto oblasti, jednou z najdôležitejších príčin vzostupu populistických strán v strednej Európe je prílišná váha štátu a korupcia, ktorú vytvára.

Keď sa v apríli 2007 sťahovalo Slovenské národné divadlo do novej budovy na brehu Dunaja, zásadnou otázkou bolo, či si na novostavbu uprostred staveniska zvyknú diváci a či sa v nej budú vedieť „usadiť“ umelci.

Dňa 13. apríla 1943 oznámil ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels, že v lese neďaleko bieloruskej obce Katyň boli objavené masové hroby, v ktorých našlo smrť „niekoľko tisícov dôstojníkov bývalej Poľskej armády, ktorí boli v roku 1939 internovaní na území ZSSR a ktorých beštiálne zavraždili boľševici.“

Biela jednotaVo štvrtok vyšli slovenské denníky s rovnakými titulnými stranami. A hoci to bolo správne rozhodnutie, naozaj všetka česť, čosi ma na tom solidárnom geste miatlo.