Čo viedlo známu umelkyňu k adopcii po narodení vlastného syna? Prečo uprednostnila rómske dieťa? Prečo sa manžel obával cudzej genetickej informácie? Speváčka kapely Živé kvety a dramaturgička .klubu pod lampou Lucia Piussi v otvorenom rozhovore o adopcii, rasizme a strachu, ktorý nám vie ublížiť.

Mimoriadny úspech televízneho seriálu When they see us, ktorý mal na Netflixe premiéru 31. mája, určite nepotešil Lindu Fairstein. A nepotešila ju ani diskusia k tomuto seriálu, sprístupnená na Netflixe minulú sobotu. Bývalá prokurátorka z New Yorku môže ľutovať, že nežije na Slovensku.

Okupácia Československa v roku 1968 viedla k tomu, čomu komunisti hovorili "normalizácia" a "Poučenie z krízového vývoja" v strane a spoločnosti.

Skoro každý pozná podnikateľské rodiny, ako sú Hiltonovci, Murdochovci či zakladatelia automobiliek Peugeot a Ferrari. No aj u nás na Slovensku sme mali úspešných a ctihodných podnikateľov. Ich mená sú okrem ich potomkov a historikov verejnosti v podstate neznáme.

Keď sme tu mali 40 rokov problém s komunistami, zdalo sa to beznádejné. Ak tu celé tie roky prenasledovali ľudí pre pravdu, strieľali odchádzajúcich na hraniciach a zatvárali ešte aj krehké mníšky pre ich silnú vieru, prečo na nich nespadli celé nahnevané Tatry?

Je dokumentaristom, ktorý nechce skutočnosť len zaznamenávať, chce ju aj meniť. Preto robil filmy o nechcených deťoch, preto sa vydal na Cestu Magdalény Robinsonovej, preto chodí po rómskych osadách, preto je nespokojný s vedením Audiovizuálneho fondu. Marek Šulík.

Nedá sa ináč, než osobne: s Broňou Schraggeovou sme sa zoznámili pred niekoľkými rokmi Pod lampou v STV. Robili sme program o bratislavskej Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru, ľudovo zvanej ŠUP-ka.

Hneď zo začiatku jedna zvláštna hádanka: Čo spája prvého uhorského kráľa Štefana, prvé marocké kráľovské mesto Fes, štyroch Slovákov, dvoch Maďarov a všetky arabské číslice?

Túlať sa mesiac po Holandsku s fotoaparátom na krku bola výzva. Výzva, ktorú som neodmietol a spravil som dobre. Výzva, ktorú by som si ešte aspoň raz rád zopakoval.

Do Bratislavy prišiel krátko po tom, ako si vo Frankfurte prevzal Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov, zrejme najprestížnejšie ocenenie, aké môže spisovateľ v Európe dostať. Je jedným z najvýraznejších talianskych autorov a intelektuálov, začiatkom osemdesiatych rokov napísal vynikajúci literárny cestopis Dunaj. Hovorí, že nápad spracovať cestu od prameňa k ústiu najväčšej európskej rieky do „sentimentálneho románu” dostal práve v Bratislave. Claudio Magris.