Potrebujeme triezve hlavy a vedieť spraviť základné počty.

Štát na jednej strane tvorí legislatívu, na druhej strane vykonáva verejné zdravotné poistenie, poskytuje zdravotné služby a ešte na to celé dohliada. Ide o obrovský konflikt záujmov, ktorý je potrebné odstrániť. Namiesto toho však vidíme frontálne útoky na súkromné zdravotné poisťovne. Hovoríme s Petrom Pažitným, lektorom metód ekonomického hodnotenia zdravotníckych programov na Fakulte managementu VŠE Praha.

Desaťročia po páde Berlínskeho múru opäť poškuľujeme po ochranárskom štáte, ktorý za nás vyrieši všetko od cien energií po prácu či budúcnosť našich detí. Ale aj Západ sa pozerá tým smerom. Čo to znamená?

Ešte začiatkom milénia bola druhá vláda Mikuláša Dzurindu kritizovaná think-tankmi, časťou médií i menšími politickými stranami za to, že ich reformy neboli dostatočne pravicové a protrhové.

Doteraz sme písali o bývalých športovcoch, ktorí sa väčšinou výrazne presadili vo svojej disciplíne, a často ešte výraznejšie mimo nej. Ale sú aj takí borci, ktorí sa preslávili práve tým, ako veľmi dokázali byť neúspešní. Tento diel je venovaný práve im.

Najväčšie náklady za testovanie tvorili v rezorte obrany podľa Naďa odmeny pre zdravotnícky personál.

Ako vysvetlil minister, dve percentá vychádzajú z dlhodobých prepočtov odborníkov na obranné plánovanie NATO.

Spoločnost je rozdelená. Ulice, ale aj sociálne siete vzbĺkli hnevom. Ako nájsť východisko z chaosu, ktorý je spôsobený iracionálnym strachom? Aj na to budeme hľadať odpovede v nasledujúcich textoch.

Debata o „bezplatnej“ zdravotnej starostlivosti býva bohatá na silné slová. Práva a nároky, rovnosť a dôstojnosť, spravodlivosť a solidarita. Na strane druhej stoja nemenej silné fakty.

Daňovo-odvodovú reformu ohlasuje ministerstvo financií dávnejšie, ale vie sa o nej minimum faktov. No a napokon sa možno ani neuskutoční, povedal šéf rezortu Igor Matovič. Je taká reforma potrebná? Čo sa stane bez nej? Hovoríme s analytikom think-tanku INESS Radovanom Ďuranom.