„Panebože! Panebože!“ zneli bezmocné výkriky svedkov rúcajúceho sa diaľničného mosta Morandi v talianskom meste Janov.

Francúzi volili v druhom kole parlamentných volieb. Stalo sa to, čo sa čakalo – Emmanuel Macron so svojou „pochodujúcou republikou“ má víťazstvo.

Pokiaľ nedôjde k ekonomickému obratu na európskej alebo celosvetovej úrovni, Emmanuel Macron má lepšiu začiatočnú pozíciu pre reformácie ako jeho predchodcovia. Podľa politológa Lukáša Maceka ho ale môže veľa vecí vykoľajiť. Aké bude Francúzsko za jeho prezidentovania?

Hnutie prezidenta Emmanuela Macrona Republika vpred jasne vyhralo druhé kolo francúzskych parlamentných volieb. Podľa odhadu má dostať absolútnu väčšinu 395 až 425 mandátov v 577-člennom Národnom zhromaždení.

Na autoritársky populizmus strihu Marine Le Penovej či Donalda Trumpa sú možné dve reakcie – mierne sa mu pripôsobiť, alebo ho rázne odmietnuť.

Ak sú voľby zmenšeným obrazom demokracie, tak prvé kolo francúzskych parlamentných výstižne ukázalo, v čom sú výhody i problémy vlády ľudu.

V úzkosti z nápadů nového francouzského prezidenta Emmanuela Macrona na silnější integraci eurozóny si část domácí politické scény vzala do hlavy, že je bytostným zájmem České republiky být za každou cenu u co nejhlubší integrace.

Zvolení nového francouzského prezidenta Emmanuela Macrona, který plánuje výraznou integraci eurozóny směrem ke společnému vládnutí a dluhové unii, už má první následky na českou politiku.

Občas se vyskytne zpráva, která působí, jako by ji někdo vytáhl z nějaké pitomé variace na film Babel od Alejandra Gonzáleze Iñárritua. Nebo nějaký podobný postmoderní film, ve kterém se umně protnou osudy lidí hnaných jak pápěří neosobními silami globalizace.

Kam se vrátíme ze svých dovolených? Až bude daleko za námi chorvatské pobřeží, až jenom ve vzpomínkách zůstanou pivní stánky u Novomlýnských nádrží nebo Lipenské přehrady, v jaké realitě se ocitneme?