Pena dní nás niekedy skrúca viac, ako by sme chceli, a tlačí nás do chýb a zlých rozhodnutí.

Slovenská národná galéria uviedla v predpremiére dokumentárny film o Júliusovi Kollerovi od scenáristu a režiséra Arnolda Kojnoka.

Dve výstavy, ktoré sa oplatí absolvovať v jeden deň. Bočným produktom takejto cesty z galérie do galérie bude prechádzka vyľudneným centrom Bratislavy.

S Ľubomírom Longauerom, významným grafikom, pedagógom a historikom umenia sme sa stretli pri príležitosti vydania jeho knihy Modernosť tradície. Rozprávali sme sa však aj o jeho živote a skončili sme pri kultúrnej politike a múzeu dizajnu.

Žijeme v dome prepchatosti. My, argonauti konzumu, sa už neplavíme za zlatým rúnom, ale naopak, utekáme pred ním. Aby sme zostali tým, čím chceme byť, dôležitým sa stáva to, čo nerobíme, nekupujeme, nepozeráme, nepočúvame. Všade je priveľa tvárí, hlasov, myšlienok, hlásateľov a vykladačov, článkov, kníh a žurnálov, názorov, presvedčení a právd. Priveľa farieb a priveľa hluku, namiesto spevu žvatlanie, namiesto básní proklamácie a namiesto obrazov čmáranice.

Pri prechádzaní výstavnými sieňami, alebo vlastne už len porovnaním radov na lístky pred jednotlivým galériami, sa dá ľahko nadobudnúť dojem, že impresionizmus je dnes jedným z najobľúbenejších výtvarných smerov.

V bratislavskom Dome umenia ôsmeho decembra 2011 otvorili výstavu Nulté roky – od Priestoru po Beskida. Je to výstava dôležitá a v najlepšom zmysle slova „reprezentačná".

Základný pilier, na ktorom Rudolf Fila stavia, ak dáme nabok maliarsku zručnosť, je vzdelanie.

Fotografie Illy van Oijen z výstavy Súkromomný verejný priestor sú úsmevným aj znepokojujúcim obrazov slovenských miest.