Ako sa prejavujú následky traumy v našom charaktere a správaní? V čom mení trauma našu rodinu a ako môže zdeformovať celú spoločnosť? A ako sa môže Slovensko vysporiadať s traumou pandémie, vojny na hraniciach a superpolarizovanej spoločnosti?

Mrzí ma, s akou ľahkosťou prehrmeli Slovenskom vety Borisa Kollára o jeho násilí spáchanom na matke jeho dieťaťa. Nad jeho perfídnymi argumentami sme sa pohoršili, napísali pár pobúrených článkov, vyzvali OČTK konať, pričom dúfame, že mu to spočítajú aspoň voliči v septembrových voľbách. Viac sme spraviť nevedeli, nechceli alebo nemohli.

Pred pár týždňami prekvapil pápež František vyhlásením, že vojna na Ukrajine bola „možno nejako vyprovokovaná alebo jej nebolo včas zabránené“. Spomenul rozhovor s neznámym politikom, ktorý ho pred vojnou upozornil na nebezpečenstvo „brechania (NATO) na brány Ruska“.

V posledných mesiacoch sa verejnosť búri proti ťažbe dreva v chránených územiach. My by sme boli tiež najradšej, keby ostali naše lesy nedotknuté, no pravda je taká, že miestni iné šance na prácu veľmi nevidia.