Trochu slovenskej jazzovej histórie nezaškodí. Nie je síce dostatočne národná, ako sa to dnes vyžaduje, ale pravdou je, že Slováci začali hrať a počúvať jazz presne vtedy, keď to bolo v móde v celej Európe. Aj my máme svoju jazzovú históriu.

Spoznal som ho v čase, keď ešte pracoval ako terapeut v protialkoholickej liečebni. Našťastie nie ako jeden z jeho klientov, aj keď sa vtedy pilo usilovne, ale pri spoločnom písaní scenára filmu Skús ma objať. V trojici s nebohým Marošom Puobišom, renomovaným dramaturgom, sme adaptovali Martinovu poviedku Osobe milej a srdcu blízkej o ľudských traumách v časoch rozpadávajúcej sa totality.

Shakespeare. Kráľ Lear: „S plačom sme sa narodili, len čo sme sa vzduchu nadýchli, už sme vrešťali. Plačeme pri narodení – že sme prišli na veľkú scénu bláznov!“

Každý boží deň nejaký zvrat, nejaká udalosť, nejaká blbosť, banálna vec, ale pokojne i vec dramatická, zásadná, principiálna – v tom množstve to ale naozaj ťažko rozlíšiť.

Podľa agentúry TASS to v piatok v Moskve oznámil osobitný predstaviteľ ruského prezidenta pre Afganistan Zamir Kabulov

Texty venované významným ľuďom pri príležitosti ich životných jubileí sa ľahšie píšu, keď autori osobne poznajú tých, o ktorých píšu. Vtedy netreba nič fabulovať, prikrášľovať alebo nebodaj vymýšľať. Iba si treba dobre zaspomínať a na nič nezabudnúť.

Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Kým dieťa sa usmieva skoro stále, dospelý človek tak urobí denne približne 20-krát. Smiech má pritom množstvo benefitov pre náš život. Pripomína nám to i Svetový deň úsmevu. Aj malé pozdvihnutie kútikov úst zlepší náladu vám a vášmu okoliu.

Niečo sa s nami v tej našej rozdelenej spoločnosti deje. Akýkoľvek opozičný postoj či kritika na adresu dnešnej vládnej koalície sa čoraz viac chápe skrátka: ako postoj „progresívcov“. Zodpovedá to skutočnosti? A komu tento trend prospeje?

Prečo sa na poste ministra zdravotníctva dejú neustále výmeny? Prečo rýchlo zabúdame na mená ľudí, ktorí ho zastávali? A prečo žiaden minister za posledných 16 rokov nezanechal stopu, ktorú by niekto ocenil?