Ak komunisti v čomsi naozaj uspeli, bola to výroba predsudkov. Šikovne do našich myslí vtlačili, že kapitalista je zloduch, ktorý žije z práce iných, že kresťanstvo patrí do stredoveku, ktorý bol dobou temna, a že skazení králi, šľachta a feudálni páni robili cnostným poddaným zo života peklo.

Nie tak dávno sa médiá na celom svete zaoberali ruskou raketou, ktorá – nevedno ako, lebo Rusi sa dušujú, že nič netušia – dopadla na územie Gruzínska. Do krajiny, ktorá na prvý pohľad pôsobí pokojne. Kontrast? Možno. V

Žijeme dosť tupú dobu. A nielen pre ten katastrofálny rebríček popularity, v ktorom je prvých päť miest už dlhšie vyárendovaných lídrom národnej hrubosti, oportunizmu a lži. Už je totiž až nepríjemne jasné, že ten zosuv nie je len vecou politiky.

Keď sme sa dozvedeli, že tohtoročná sezóna najlepšej hokejovej ligy na svete sa začne dvoma zápasmi v Európe, nebolo čo riešiť.

Čo dnes prežíva Roman Samotný? Ako vražda v Teplárni zmenila jeho pohľad na Slovensko? Čo môže urobiť väčšina, aby sa tu menšiny vrátane LGBT cítili doma? Čo popri registrovanom partnerstve očakáva? Otvorí znovu svoj podnik?

V živote človeka, ale aj spoločnosti sa občas stane vec, ktorá všetko zmení. V dobrom alebo aj v zlom. .pod lampou je so mnou Roman Samotný, ktorý je majiteľom baru Tepláreň, kde sa stala dvojnásobná vražda. Pred pár dňami dostal ocenenie Biela vrana.

Kto bol Joseph Ratzinger? Akým bol pápežom? Čo sa mení od Jána Pavla II. po Františka? Aké kresťanstvo preváži v 21. storočí?

Čo sa skrýva za pojmom Boh? Je to panovník, alebo zraniteľný priateľ ľudí? Je niekde nad nami, alebo všade naokolo? Aké je tajomstvo smrti?

Čo si predstavíte, keď sa povie hygge? Dáni týmto nenápadným slovkom označujú hneď celú škálu pocitov, ktoré nás robia šťastnými. Hygge sa často ukrýva v úplných maličkostiach. Môžeme ho nájsť počas popoludnia stráveného s rodinou, v spoločnosti obľúbenej knihy a šálky dobrej kávy alebo čisto len v útulnej domácej atmosfére, ktorá nás večer čo večer obklopuje.