Výstava Nové Slovensko, otvorená od 1. júla v Slovenskej národnej galérii, nie je iba o príbehu slovenskej výtvarnej moderny. Je to rozprávanie o zrode moderného životného štýlu, výstava o tom, ako Slovensko začalo svoju dlhú a kľukatú cestu od vidieckej k mestskej krajine.

V bratislavskej Galérii 19 možno v týchto dňoch uvidieť výstavu Milana Bočkaya s názvom Obrazy z minulého tisícročia.

Viete, ako sa to hovorí: nech vystavíte v galérii hocijakú hlúposť, stane sa to umením. To, že tento problém vôbec nie je iba provinčný, dokazujú aj pahviezdy západného umenia, dovezené k našej rieke na vrtuľníku.

Danubiana je prekrásne miesto, ale v deň na začiatku jari, keď teplota zrazu bláznivo vyskočí takmer na tridsať stupňov a večný vietor od rieky odrazu nechladí, ale osviežuje, v taký deň je Danubiana neodolateľná.

Výstava aktov s feministickým komentárom je dôkazom toho, že večne sa opakujúci súboj medzi -izmom a umením sa nikdy nekončí výhrou ideológie.

Na úvod cítim potrebu zdôrazniť, že som, aj keď tichý, podporovateľ feminizmu.

Vo štvrtok 2. septembra sa Dom umenia v Bratislave zaplnil. Ako neskôr povedal Ďuro Kušnierik, v tento deň sa z Domu umenia stal Kunsthaus. Večer v ňom prebiehali tri vernisáže. Peter Kalmus vystavil svoje Dielo, Otis Laubert predstavil Zvláštny výber a Ladislav Čarný ukázal Súvislosti a rozpory.

V Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici možno až do 28. novembra vidieť výstavu Predpremiéra, pripomínajúcu 20. narodeniny Katedry fotografie na VŠVU.

Hádam ako predzvesť očakávanej fotografickej smršte, ktorá sa v novembri preženie Bratislavou v podobe Mesiaca fotografie, priniesla Slovenská národná galéria výstavu prác Františka Drtikola z prvej polovice 30. rokov.

„Potrebujete niečo zariadiť na Špeciálnej prokuratúre? Obráťte sa na jej šéfa Dušana Kováčika.“ Nie, nejde o nemiestny vtip. Pôsobenie špeciálneho prokurátora totiž ukazuje, že človek, ktorý by mal garantovať právny štát, sa spreneveril svojmu poslaniu.