Adoptívne dojčenie existuje. U nás sa ním zaoberá len zopár špecialistov. Zámerne nepoužívam spojenie „laktačná poradkyňa“, pretože tou už je pomaly každá druhá žena v dlhej sukni.

Čo má spoločné kauza v reedukačnom centre s kauzou Tomanovej detského domova či s kauzou Bašternák?

Pochváliť Rytmusa je v lepšej spoločnosti tabu. Vymyká sa konvencii. Tvorbou pritom patrí k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku máme. Jeho cesta na vrchol je výnimočná a zaslúži si obdiv.​

Keď som si prečítala, že na nobelovskom ceremoniáli zaspievala Patti Smith Dylanovu pesničku A Hard Rain´s Gonna Fall, potešila som sa. Šípila som miernu bizarnosť. Ale to, čo sa v skutočnosti v tom slávnostnom momente odohralo pred mojimi očami – a každý si to môže pozrieť – sa bráni priamemu pomenovaniu.

„Flašíkove hodiny/bijú štyri hodiny“. V hlave mi poletuje posmešná parafráza. V deň pohrebu prezidenta Michala Kováča sme si snáď konečne uvedomili mocnú, očistnú silu času. 

Prípravka na adopciu vás na to nepripraví. Je možné milovať dieťa, ktoré ste ešte nevideli? Na ktoré ste sa dívali len z oxeroxovanej fotografie kolíznej opatrovateľky? Som čerstvým dôkazom, že áno. Je to možné.

Nádherný čas. Zo všetkých pokrokov nášho takmer trojročného syna je tento najdojemnejší. Začal sa kamarátiť. Prišlo to ako blesk. 

„Klíče, zuby, brejle!“ Opakoval si vraj Egon Bondy vždy, keď opúšťal bratislavský byt. Je to skvelá pomôcka, používam ju denne. Sú pohnuté časy.

Osemtisíc tých najlepších mladých ľudí zo Slovenska odchádza študovať na české vysoké školy. Osemtisíc ročne. Len dvadsať percent z nich sa po skončení štúdia vracia domov.

Ten najúžasnejší zážitok tohto leta sa volá Banát. Tí šiesti kamaráti, ktorí sa rozhodli spojiť svoju dovolenku s rumunskou dedinkou Eibenthal, to iste dosvedčia.