Dvadsiateho augusta 1941 sa narodil Július Satinský. Hoci 29. decembra 2002 zomrel, zdá sa nám, ako keby nikdy neodišiel.

Internet je ideálnym miestom na šírenie nezmyslov. Ak sa anonymný autor podpíše ako známa osobnosť, "úspech" má zaručený.

Jedna z legendárnych scénok Milana Lasicu a Júliusa Satinského spred takmer polstoročia sa začína takto: S: (privádza na javisko Lasicu): „Tak podte sem. Vy ste vraj utékli z domu?“ L: „Áno. Raz ráno som išiel po noviny, a keď som si ich prečítal, už som sa radšej nevrátil.“

Laureátom Ceny Dominika Tatarku sa stal Ľubomír Longauer. Prinášame text jeho tatarkovskej reči, ako odznela minulý týždeň pri udelení tejto ceny.

Presne pred desiatimi rokmi, 29. decembra 2002, zomrel Július Satinský.

Aj po Rukojemníkovi je jasné, že slovenská hraná (nedokumentárna) kinematografia má ťažkosti s hĺbkovým reflektovaním vlastných spoločenských a politických dejín.

Na Slovensku ju vždy považovali len za herečku, prípadne za spievajúcu herečku, jej spevácka kariéra sa, na rozdiel od susedného Česka, kde ju kritici prirovnávajú k Hane Hegerovej, akosi prehliadala. S novým albumom Jolanka sa to mení. Speváčka Szidi Tobias.

Košičan, ktorý dobyl Bratislavu. Vstúpil do komunistickej strany, ale ešte pred Novembrom sa od režimu vnútorne oslobodil. Básnik, textár, prekladateľ z ruštiny, v poslednom čase najmä autor kníh rozhovorov s osobnosťami slovenskej kultúry. Tentoraz sme kládli otázky my jemu. Ján Štrasser.