Oceány skrývajú poklady nedozernej hodnoty a tieto poklady netreba hľadať – stačí len vedieť, ako sa na ne pozerať. V oceánoch totiž žijú desiatky až stovky doposiaľ neobjavených druhov, ktorých genetická informácia sa skrýva v každej kvapke oceánskej vody.

Chápem vypovedanie koaličnej zmluvy SASkou po nekončiacich extempore politického hochštaplera Matoviča, ale zásadne nesúhlasím s tým, že si dnes môžeme dovoliť čakať na riešenie do konca prázdnin. Potrebujeme urgentne riešiť problémy ohrozujúce budúcnosť krajiny. Na takéto hry dnes nemáme čas.

V čase, keď sú slovenské verejné financie druhé najhoršie v Európskej únii, boj s infláciou vyhadzovaním miliardy na plošnú a neadresnú „rodinnú“ politiku považujem z hľadiska ich udržateľnosti za absurdné a nezodpovedné.

Ako naložiť s touto schizofréniou?

V čase dvojcifernej inflácie a druhých najhorších verejných financií v EÚ má centrálna vláda riešiť, aby tých dnes už viac ako 12 percent ľudí, ktorí sú ohrození chudobou, mohli žiť dôstojné životy a všetci ostatní neprišli o možnosť žiť dôstojné životy v budúcnosti v dôsledku kolapsu dôchodkového systému a verejných financií ako celku.

Roky nám sľubovali dostatok lacnej energie a tepla, ale skončilo sa to ako vždy. V súčasnosti sa bojíme o dostatok energetických zdrojov a platíme jedny z najvyšších cien v Európe. Ako sme sa dostali do tejto situácie?

Vláda stratila väčšinu v parlamente. Veľa sa špekulovalo o tom, čo sa bude diať po odchode SaS a kto budú tí, čo vládnej koalícii prídu na pomoc. Hovorilo sa o Kuffovcoch a Tarabovi, o fašistoch z ĽSNS či Republiky. Minulé týždne nám dali odpoveď. Ešte oveľa pestrejšiu... a, žiaľ, aj nebezpečnejšiu.