Krajná pravica podporujúca Trumpa tvrdí, že existuje tajný zoznam Epsteinových vplyvných klientov a že zosnulý finančník bol v skutočnosti zavraždený vo svojej cele v rámci snahy o utajenie niektorých faktov.

Stoja vedľa seba ako dvaja pešiaci. Jeden biely a druhý čierny. Vždy sú tam, nikdy neodídu. Strážia obrus a stolovanie, prizerajú sa našim jedlám. Občas po nich niekto siahne, aby si to svoje doladil. Korenie a soľ.

Predstavitelia si budú na najbližšom stretnutí vymieňať názory na memorandá o svojich predstavách mierového urovnania konfliktu a hovoriť budú aj o niektorých humanitárnych otázkach.

V zahraničí dnes študuje takmer každý piaty slovenský vysokoškolák a s odchodom do zahraničia sympatizuje aj značná časť ľudí v produktívnom veku. Výrazný problém „odlivu mozgov“ ešte podčiarkujú aj dlhodobo sa zhoršujúce výsledky PISA testov našich 15-ročných žiakov, ktoré nás radia pod priemer krajín OECD.

Aj po 2. svetovej vojne sa na Slovensku konali násilnosti voči Židom. Pred 80 rokmi, 24. septembra 1945, krátko po skončení druhej svetovej vojny, sa odohral antisemitský útok, ktorý si dejiny zapamätajú ako Topoľčiansky pogrom. Tento incident patrí medzi najznámejšie a najvážnejšie prejavy antisemitizmu na Slovensku po vojne.

Tak som si zase zavaril. Sľúbil som, že napíšem (vo voľnej nadväznosti na tému čísla) niečo o dedičstve normalizačnej mentality. Nie natoľko v kontexte kultúry či popkultúry, skôr v súvislostiach morálnych a politických, hoci tie sa od kultúry nedajú úplne oddeliť, ba majú s ňou zaujímavé spojitosti. Narazil som však na problém.

Predsedov devínsky rituál vyháňania liberalizmu máme za sebou. Ak vám nestačilo, zájdite do kina. Prebieha tam veľmi podobný Rituál – film podľa skutočných udalostí, s kresťanskou tematikou a hrádzou proti peklu. Vždy môže byť aj horšie.

Slovensko stojí pred nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií. Aké sú dôsledky dlhodobého zadlžovania a nerozumného hospodárenia? A čo musíme urobiť, aby sme sa vydali správnou cestou?

Volený či vyvolený? Predseda by rád vládu jednej strany, možno časom rovno jedného muža. V kinách medzitým sledujeme, ako sa to celé končí – bez moci, vo vlhkej cele a o suchej kôrke. Taký bol osud jedného z posledných francúzskych kráľov.

Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.