V americkém časopise National Interest vyšel článek o evropské migrační krizi, který je rozhodně jedním z nejdůležitějších, jaké k tomuto tématu letos vyšly.

Ráno 28. apríla 1986, jadrová elektráreň vo švédskom Forsmarku. Do práce prichádzajú zamestnanci na novú zmenu. V noci pršalo. Ten dážď si budú pamätať do smrti.

Čo ho naučili tri roky v sovietskom gulagu? Ako vidí Rusko či situáciu na Ukrajine? Čo s migrantmi, bezpečnosťou a hádkami v politike? Predseda izraelského parlamentu Juli-Joel Edelstein.

Mohla by to byť užitočná vec, je to však absurdné. Náš rezort diplomacie vydal pred dovolenkami obvyklé odporúčania, kam zvážiť cestu.

Tomáš Valášek vedie inštitút Carnegie Europe, kde sa venuje bezpečnosti a obrane, transatlantickým vzťahom a východnej Európe. Štyri roky bol stálym zástupcom Slovenska pri NATO. Ako vníma bezpečnostnú pozíciu našej krajiny a kde vidí hrozby?

„Aj cesta môže byť cieľ,“ spieva Mňága a Žďorp. Život speváka slovenskej punkrockovej skupiny Slobodná Európa tento refrén vystihuje dokonale.

Tak som si s obrovským záujmom prečítal dlhoočakávanú „analýzu“​ MO SR, ktorú predložili ako podklad na výber F16. Pripájam pár mojich bodov.

Mala som pocit, že o tom nešťastnom šesťdesiatom ôsmom sa už nemôžem dozvedieť nič nové. Ale stačilo zmeniť uhol pohľadu a zrazu je to celkom nový príbeh. Vlastne päť príbehov.

Vypaľovanie dedín, tisíce ľudí na úteku a neprehľadný boj o moc. Južný Sudán ešte nezažil obdobie pokoja ani stability a teraz ho čaká ďalšie kritické leto. Občianska vojna a extrémna chudoba požierajú základy mladého štátu Afriky. Mieni sa svet opäť len prizerať humanitárnej katastrofe?

V Iraku ho prenasledovali, na Kryme zadržali a v Gaze uniesli. Napriek týmto skúsenostiam nevie pustiť z hlavy krvavé Somálsko a v Keni pomáha s liečbou detských sŕdc. Zážitky z frontu mu vraj pomáhajú zorientovať sa vo vypätých situáciách. Slovenský vojnový fotograf a dokumentarista Ján Husár.