Nebo a peklo sú podobenstvá. Ak existuje Boh, jeho dielom je nebo. Kto vytvoril peklo? Ten – ak existuje –, ktorý chcel Boha nahradiť. Nebo aj peklo majú mnoho tvárí. Pri niektorých striasa. Sú hnusné. Ako inak by sme mohli vnímať opak hnusného?

Paul Celan ve Fuze smrti v překladu Radka Malého (Kniha Zlín 2015) píše: Černé mléko jitra večer je pijem / pijem je v poledne ráno a pijem je v noci / pijem a pijem.

Kauza Babiš tu v Čechách iba ukazuje, že krízové riadenie spoločnosti politikmi vedie k odloženiu masiek. S tým ani geniálni marketéri nič nenarobia. Nech je toto poznanie príspevkom súčasnej pandémie koronavírusu k budúcim zmenám, ak sa ich dožijeme.

Upozorňujem, že v sobotu a nedeľu denník asi nebude. Dôvod je jednoduchý. Zachvátila ma hrozná choroba s názvom lenivosť.

Zdá sa, že aktuality vytlačili z médií na okraj myšlienky. Súčasne však aktualita prestáva byť aktualitou už takmer v okamihu, keď je zverejnená.

Victor L. Schermer vo svojej knihe Duch a duše (Triton, Praha 2007) píše: „Bůh je v našich srdcích. Bůh je láska. Bůh je v lidech. Bůh je v setkání Já – Ty. To vím jistě.“ Pekne povedané, akurát ma trochu mýli, že v našich srdciach a mysliach je aj nenávisť, závisť, zlo.

Mnohé z kníh som nebol schopný prečítať či dočítať a nebolo to len preto, že by ma nudili alebo že by som im nerozumel. Stávalo sa, že keď som narazil na slovo, vetu, myšlienku, začal sa v mojej hlave odohrávať príbeh a aby som ho mohol sledovať, knihu som zavrel.

Spoločnosť ho nevnímala ako osobnosť, ktorá ju rozdeľuje – skôr opak bol pravdou. Záležalo mu veľmi na tom, čo si ľudia myslia. Sústavne a pozorne

V apríli 1945 bol zavraždený Vojtech Gál na ceste zo Sachsenhausenu do Schwerinu. V apríli 2008 vykročil po rovnakej ceste jeho syn v snahe nájsť hrob svojho otca a zanechať svedectvo.