Nič ma za posledné roky neprekvapilo viac, ako jedno porovnanie a jeden muž na štvrtkovom Hviezdoslavovom námestí. A tým mužom nebol Ján Čarnogurský.

Je dobre, že Ján Čarnogurský chce kandidovať na prezidenta. Tu je niekoľko dôvodov prečo.

Volám sa Andrej Bán a som vnuk akademického sochára Pavla Bána, autora sochy Stalina, ktorú včera vystavili pred SNG ako hlavnú „atrakciu“ výstavy Prerušená pieseň / Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956.

KDH je podľa posledných prieskumov najsilnejšou pravicovou stranou. Ako sa správa nový líder? A aká budúcnosť nás s ním čaká?

Dňa 22. apríla uplynie 25 rokov od historicky prvej návštevy pápeža Jána Pavla II. v Česku a na Slovensku. Pripomenieme si tým aj atmosféru Nežnej revolúcie.

Ján Čarnogurský ho prirovnal k Jozefovi Tisovi. Podobne ako on, chcel zabrániť nástupu radikálov svojej strany a robiť politiku menšieho zla.

Pomaly najdôležitejšou agendou troch pravicových strán KDH, SDKÚ a Most je v posledných týždňoch hľadanie spoločného prezidentského kandidáta. Naposledy nám so smútkom oznámili, že do 17. novembra ho nájsť nedokážu.

V SDKÚ sa vymenil predseda, signály nespokojnosti je počuť aj zo SaS a Mostu. Len v KDH je pred júnovým snemom akosi ticho. To ticho však nie je znakom sily. Práve naopak.

Daniel Lipšic odišiel z KDH a začal hovoriť o novej strane. A hneď na úvod ukázal slabosť.

22 slovenských občanov adresovalo 20 veľvyslancom list, v ktorom vyjadrili nesúhlas so škandalóznym vyhlásením veľvyslancov v prospech Dúhového pochodu.