Slovenský olympijský výbor bude o pár dní voliť svojho prezidenta. Po trinástich rokoch budú mať delegáti konečne na výber. Proti súčasnému šéfovi Františkovi Chmelárovi sa postaví tréner hokejových majstrov sveta Ján Filc.

Britský premiér David Cameron a americký podnikateľ Maurice Taylor, každý pri inej príležitosti, vyslali Európe varovné signály, o ktorých síce informovali aj naše médiá, dostalo sa im však nezaslúžene málo pozornosti. Málo vzhľadom na skutočnosť, že máme tú česť byť pasažiermi lode zvanej Európska únia, ktorej kľúčovým problémom je podľa Camerona prílišná centralizácia a podľa Taylora zúfalá strata konkurencieschopnosti.

Od detstva hráva šach. Keď mal 16 rokov, remízoval s Viktorom Korčnojom. Stal sa šachovým veľmajstrom a vyštudoval filozofiu a teológiu na Karlovej univerzite. V súčasnosti učí na gymnáziu a vedie Sokratov inštitút. Ján Markoš.

V roku 2010 ho SDKÚ navrhla za generálneho prokurátora. Má povesť reformátora a odvážneho človeka. Podľa neho urobil Jozef Čentéš chybu, keď skartoval výpoveď poslanca Matoviča. Jaromír Čižnár aj Dušan Kováčik sú vraj dobrí kandidáti na generálneho prokurátora. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák.

O dva týždne budú opätovne parlamentné voľby v Grécku. Je až neuveriteľné, ako táto malá krajina drží v šachu politikov a hospodársku politiku v celej eurozóne. Dôkazom toho je, že dnes si nikto netrúfne automaticky predpokladať „pozitívny“ výsledok. Dokonca aj volebný štáb amerického prezidenta Baracka Obamu sa údajne obáva, či súčasný prezident neprehrá voľby, ak by Grécko teraz odišlo z eurozóny, a to spôsobilo príliš veľký šok pre svetovú ekonomiku. A pritom názor gréckych voličov sa javí nespochybniteľný – drvivá väčšina nechce euro opustiť. Ako je teda možné, že nemáme väčšiu mieru istoty ohľadne výsledku demokratických volieb?

Vedel som, že to raz príde, akurát som nevedel, kedy a ako sa k veci postavím. A je to tu. Mám dodať do .týždňa pravidelnú glosu a nič mi nenapadá. Sľúbil som spoluprácu žilinskému večerníku, dlho som už nič nezavesil pod svoj blog, mám dohodu aj s Jakubom Kratochvílom na blog .týždňa a tak ďalej. Boli časy, keď som mal doma pripravených hneď niekoľko textov a permanentne som štval Petra Zajaca alebo Jana Štrassera, keď som namiesto jedného textu posielal hneď tri. A zrazu nič.

Na Pohode ma vždy najviac bavia kontrasty a prekvapenia. Britské gitarovky boli určite pre mnohých splneným snom, na metal s hip-hopom zase kráčali s otáznikmi. Ja som to mal tentoraz presne naopak.

Ombudsmanka Jana Dubovcová mala väčšinu života šťastie na prácu, ktorá ju zaujímala, takže občas len ťažko rozlišovala medzi pracovným a súkromným časom. V novej funkcii končí etapu, keď študovala spisy a robila si prehľad a začína pripravovať potrebné zmeny.

Rok 2011 vojde čochvíľa do dejín. Najdôležitejšie sú stretnutia s ľuďmi. Mal som zaujímavý rok. Okolo mňa sa mihli napríklad Ota Nenbaum (áno, o ňom je tá pesnička, ktorú tak radi spievame okolo Vianoc), Jan Atϋrlich, Dan Keschön, Jens Ehádej (áno, práve jeho ospevuje Helenka Vondráčková), Dieter Moflasche (jeho prítomnosť vždy zahreje),

Týmto názvom svetové spravodajské agentúry opisovali vzburu Izraelčanov proti neustále sa zvyšujúcej cene obľúbeného výrobku. Pre ľudí zo zahraničia to vyzerá ako bizarná revolta rozmaznaných občanov jedného z mála fungujúcich štátov v regióne. Ale v skutočnosti ide o viac.