Stotridsaťšesť, šesťdesiatosem, jedna k jednej. To sú čísla charakterizujúce hudobnú reláciu Ladí Neladí. Za desať rokov nakrútila ostravská televízia 136 skupín, z toho 68 slovenských. Pomer jedna k jednej. To všetko v živom prostredí dvoch ostravských klubov a s nasledujúcou debatou s hudobníkmi, živými kritikmi, publikom a dvoma moderátormi.

Ach, tá nešťastná Eurovízia. Nech Slovensko robí čokoľvek, do finále zatiaľ nepostúpilo. Nepodarilo sa to Tublatanke, Elánu, Marcelovi Palonderovi, Kataríne Hasprovej, Kamilovi Mikulčíkovi a Nele Pociskovej ani Kristíne. Minulý štvrtok tento zoznam doplnili aj Twiins, ktoré neprešli do užšieho výberu v druhom semifinálovom kole.

Ron Sexsmith: Blue Boy, Cooking Vinyl 2001

Takmer štyrom desiatkam ľudí z politického, spoločenského, ekonomického a umeleckého prostredia sme položili nasledovnú otázku: „Čo si myslíte, že by ste uplynulých 20 rokov robili, keby nepadol komunizmus?“

Zmätok v pojmoch, ktorými sa dnes označujú konzervatívne a liberálne postoje, je len časťou súčasnej dezorientácie v politickom poli. Posunuté významy pojmov sa korigujú len ťažko. No aj tak má zmysel nevyhýbať sa hľadaniu odpovede na otázku, kde sa vlastne stala chyba a či sa ešte dá napraviť.

Kto všetko prispel k pádu komunizmu? Určite disidenti, ťažko ovládateľná cirkev či nezávislí ekologickí aktivisti, svoj podiel „viny” má Gorbačovova perestrojka a neudržateľná ekonomika. Už dlho pred Novembrom, uprostred sivej normalizácie, vytvárala alternatívny svet nezávislá hudobná scéna. Bol to krásny a pestrofarebný svet.

Posledné roky sa finále amerického Super Bowlu nedá predstaviť bez rockovej hudby. Tentoraz padla voľba na legendárnych The Who, ktorí v prestávke zahrali medley najväčších hitov spolu s burácajúcim publikom, spievajúcim ich nesmrteľné Won’t Get Fool Again.

Keď v prvý februárový deň tohto roku Roger Federer po prehratom finále Australian Open počas slávnostného ceremoniálu ronil slzy, ľutoval ho skoro celý tenisový svet. Vyrovnanie rekordu Peta Samprasa v počte gransdlamových titulov mu znova o vlások uniklo.

Vo Vrbovom boli už tretíkrát Vrbovské vetry. Už to nebol len dadaistický happening, ba ani rodinná slávnosť ako minulý rok. Bol to festival so všetkým, čo k tomu patrí.

Básnik, kunsthistorik, umelecký vedúci skupiny Plastic People of the Universe, kľúčová postava českého undergroundu. Nositeľ Ceny Jaroslava Seiferta, autor, o