1. septembra 2025, vstúpila do platnosti reforma posudkovej činnosti, naviazaná na Plán obnovy a odolnosti. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR jej schválením a uvedením do praxe naplnilo jeden z cieľov plánu obnovy, ktorý bol potrebný na čerpanie európskych prostriedkov z neho.

Banáš podľa zachovanej dokumentácie v správe Ústavu pamäti národa a Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe viac ako dvanásť rokov pôsobil ako tajný spolupracovník Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

Minister vnútra Marcin Kierwiński reagoval na informácie, že na území Slovenska sa nachádzajú osoby bez práva na pobyt v EÚ a mohli by sa chcieť dostať do Poľska.

Vyšetroval som muža, ktorý pre pracovné nasadenie, ktoré vo svojej situácii považoval za objektívne potrebné, nechcel spávať so svojou ženou. Necítil na to dostatočné sexuálne vzrušenie. Hovoril som so ženou, ktorá pracovala toľko, že ju to už nielen vôbec netešilo, ale to u nej viedlo k závažným úzkostným symptómom. Napriek tomu nebola schopná prestať s činnosťou, ktorú už neovládala ona, ale ktorou bola úplne ovládaná. Sú ľudia, a nie je ich málo, ktorí potrebujú prácu podobne ako iní hazardné hry, len takmer nikto z ich okolia to nevníma ako niečo vážne, pretože ich námaha je často veľmi prospešná pre spoločnosť. Ich najbližší však vedia, že sa v nich usadilo pudenie k činnosti, ktoré nikdy neutícha.

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.

Dá sa dnes zažívať radosť a krásu? Vedú svet zranení ľudia? Vieme sa ešte rozprávať bez masiek? Vydržia herci primitívny tlak moci? Odpovedá Táňa Pauhofová.

Pred 35 rokmi sme mali v Československu a neskôr na Slovensku veľké sny o tom, čo všetko sa dá zmeniť. Aj v oblasti školstva. No to je chronický problém. O tom, ako sny dopadli a kam sa dajú posunúť, hovorí Daniel Bútora.

„Rusko má po staletí problém, že přesně neví, kde začíná a kde končí.“ Toto tvrzení Václava Havla se zdá být v naší době snad ještě aktuálnější než v devadesátých letech. K Havlovu odkazu se člověk může stavět jakkoli, ale nelze přehlížet, že se Rusko dnes opět snaží „nahmatat“ své hranice.

Už niekoľkokrát sme v tejto rubrike spomínali, že akýmsi neoficiálnym logom vedy je kresba atómu s eliptickými dráhami elektrónov. A hovorili sme aj, že táto kresba je v nejakom zmysle úplne chybná. Oveľa lepším logom vedy by bola samotná elipsa.

Cesta vysokorýchlostným francúzskym vlakom TGV do Paríža, ktorý priemerne dosahuje vyše 300 km za hodinu, musí každého presvedčiť, že kultúrnymi znakmi Francúzska nie sú len symboly devätnásteho storočia ako Eiffelovka či Múzeum d’Orsay, ale že je to miesto patriace k najvyspelejším na svete.