Je čas prázdnin a dovoleniek. V tomto období navštevujeme v oveľa väčšej miere ako inokedy kultúrne pamiatky. Prinášame vám príbehy štyroch z nich. Všetky sú príkladne obnovené, alebo sa postupne obnovujú, a získali aj titul Kultúrna pamiatka roka.

Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny došlo v rámci rakúsko-uhorskej armády k reforme stravovania. Dôstojníci si pochutnávali ako v tých najlepších hotelových kuchyniach.

Nenarástol im nos a predsa vnímajú vône. Nemajú hlasivky a napriek tomu vedia debatovať. Nuž a tieto schopnosti využívajú nielen na synchronizované dozrievanie plodov, ale aj parazitický spôsob života. Rastliny evidentne voňajú (respektíve smrdia). A to nielen nám alebo rôznym iným živočíchom, ale dokonca aj samy sebe. Nejde však o žiaden luxusný rozmar, ba práve naopak. Pričom zďaleka nejde len o šikovný spôsob prilákania opeľovačov, ale aj o sofistikovanú formu chemickej komunikácie, ktorá je pre ne životne dôležitá.

Minulý víkend sa skončilo Berlinale, jeden z troch najvýznamnejších filmových festivalov na svete. .týždeň na ňom zastupoval riaditeľ festivalu Torino Film Lab Matthieu Darras a riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel.

Túto nepochopiteľnú radu dostal aspoň raz v živote každý, koho niečo ukrutne svrbelo. Ako sa ale dá nepoškrabať, keď je svrbenie už neznesiteľné? A prečo by sme to vlastne (ne)mali robiť?

Bratislavu bude štyri roky viesť bývalý politik SDKÚ Ivo Nesrovnal, ktorého ešte donedávna nikto nepoznal. Do minulosti, naopak, zrejme definitívne odchádza jeden z lídrov novembra 1989 Milan Kňažko.

Keď čítate tento článok, festival Gothoom pri jazere Tajch v Novej Bani sa už skončil. Fanúšikovia, vystupujúci umelci aj oganizátori boli spokojní, obyvatelia mesta to – dúfajme – tiež v zdraví prežili a vydržali.

Veta, že s minulosťou sa už nevyrovnáme, pretože jednoducho vyhasla, je príznakom našej doby. Je výrazom našej neistoty. Andrej Babiš bol kolieskom viditeľného aj skrytého súkolia komunistického režimu. V novom režime sa mu darilo aj vďaka politikom, o ktorých dnes paušálne tvrdí, že „všetci kradli“. Jeho popularita u našich susedov svedčí naozaj o vyhasnutosti českej pamäti. Ale vyhasnutá je aj pamäť všetkých tých, čo môžu za svoj dnešný úspech ďakovať posledným dvadsiatim piatim rokom, a napriek tomu ich opľúvajú. To je jeden z paradoxov našich čias. Lebo boli politici, čo kradli, podvádzali a klamali, ale boli aj takí, čo nekradli, nepodvádzali a neklamali. Hádzať ich do jedného vreca je skutočná strata a vyhasnutosť pamäti.

Bola táto vojna nevyhnutná, alebo bola skôr dielom historickej náhody? Naozaj by stačilo, keby Gavrilo Princip netrafil a 20. storočie mohlo vyzerať inak, oveľa lepšie?Aj po viac ako sto rokoch o tom vedú historici vášnivé polemiky. Ale zdá sa, že odpoveď je dnes už jasnejšia.

Podle dvou nezávislých průzkumů, provedených neziskovou organizací China Partners a Východočínskou univerzitou v Šanghaji, je dnes v Číně asi 40 milionů protestantů – v roce 1949 jich bylo sotva půl milionu.