Tento rok sme s manželkou znovu strávili novembrové dni v Prahe. Dojmy boli všakovaké.

Pápež František vymenoval nového hovorcu Vatikánu, amerického laika Grega Burka. Jeho zástupkyňou sa stala novinárka španielskeho pôvodu Paloma Overej.

Porovnávať Michala Kováča s Václavom Havlom sa nedá a ani nemá. Z úcty k obom. Ale na ich príkladoch sa čosi dá – porozumieť vlastnej zodpovednosti.

Prišiel na športovom aute. Viedenský policajt mu dával za stierač pokutu za zlé parkovanie. Privítal nás v tmavej kancelárií zapratanej portrétmi svojho otca. Na stene imperiálny erb Rakúsko-Uhorska. Keby sa dejiny vyvíjali inak, bol by už piaty rok naším kráľom. Žije politikou a rozpráva o nej oxfordskou angličtinou. Karol Habsbursko-Lotrinský.

Je možno paradoxné, že cisár František Jozef I. nie je pre dnešné generácie atraktívny ani tak svojím vládnutím, vojenským velením či politickými rozhodnutiami, ako skôr svojím manželstvom.

Inak ako v maršalskej uniforme sa František Jozef I. na verejnosti ani neukazoval a sám seba vyhlasoval za „vojenského cisára“. Bola to póza slabnúceho monarchu, alebo vyjadrenie vlastnej oddanosti vojenskému životu?

Zo školských lavíc sme sa s Františkom Jozefom I. stretli najmä ako s panovníkom, ktorý Slovákov sklamal, ba dokonca zradil. A to dokonca nie raz, ale veľakrát. Napriek tomu sa cisár na slovenskom území tešil veľkej úcte.

Bol najdlhšie vládnucim panovníkom v našich dejinách. Dnes ubehlo sto rokov od jeho úmrtia. Mali by si Slováci pri tejto príležitosti pripomenúť rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I.? A ako na neho vlastne spomínať?

Pred 25 rokmi, 13. februára 1992, sa Slovensko a Česko slávnostne napojili na svetový internet. Z čisto technologickej záležitosti sa však rýchlo stal predmet politického záujmu. Miestami to bol až triler.

Hugo Ball v knihe Útěk z doby popisuje bezvýchodiskovosť života v Európe v roku 1913. Spomína pritom Walthera Rathenaua a jeho Kritiku doby: „Hospodárske a politické návrhy, ako ich vo svojej knihe rozvíja, nič nenapravia.