.týždeň, .klub pod lampou a Rádio Jazz vytvorili spoločný priestor pre kvalitu. Hovoria o tom Martin Valihora, Peter Lipa a Štefan Hríb.

.týždeň, .klub pod lampou a Rádio Jazz vytvorili spoločný priestor pre kvalitu. Hovoria o tom Martin Valihora, Peter Lipa a Štefan Hríb.

Je polovica leta, parlamentné voľby sa blížia a stupňuje sa negatívna nálada v spoločnosti. Nepochybne k tomu prispelo aj dianie okolo ministra vnútra Šimka, ktorý sa ocitol v spore s vedením polície. K tejto téme a téme hrozby opakovania „únosu štátu“ sme si ako hosťa .pod lampou zavolali bývalého policajného prezidenta a poradcu ministra vnútra Jaroslava Spišiaka. Začneme aktualizačným momentom, ktorým je spor ministra vnútra a vedenia polície. Čo sa vlastne stalo?

Parkinsonova choroba, demencia či šedý zákal – toto sú len niektoré z mnohých ochorení spojených s opotrebovaním nášho organizmu a postupným starnutím. Dokáže nám však pomôcť liečiť nešváry pokročilého veku napríklad svetlo?

Je jadrová reakcia kvantová? Čo je princíp fungovania Slnka, a ako sa líši od jadrového výbuchu? Ako popisuje kvantová fyzika hviezdy a ako reťazovú reakciu? Je film Oppenheimer kvantový?

Keď sme sa so Štefanom Hríbom a Petrom Lipom rozprávali o našom spojení .týždňa, .klubu pod lampou a Rádia Jazz, dohodli sme sa, že by sme mali dávať priestor aj iným hudobným žánrom. Pod spoločným menovateľom tvorivého ducha obsiahnuť hudbu ako takú, ktorá svojím poslaním vytvára s jazzom vzájomnú príbuznosť.

​Čo o nás hovorí 21. august 1968? Prečo Rusko postupne napadlo väčšinu svojich susedov? Ako sa tomu v budúcnosti vieme brániť?​

Keď sa vrátim späť k projektu Lipa, Hríb, Valihora, tak v zásade ide o interpretov, Rádio Jazz, podujatia, no čo je pre dnešnú tému kľúčové – ide aj o kluby.

O nekultúre, ktorá vládne naším svetom, sa vzdychá, kde len oko dovidí a ucho začuje. Od skupiny dezo... rientovaných občanov až po úplne kultivované prostredia. Nečíta sa! Nevnímajú sa hodnoty! Nepozerajú sa kvalitné filmy! Nechodí sa na výstavy!

Byť v centre diania je cenné, ale byť nejaký čas mimo diania je ešte cennejšie – jednak často vidno, že doma nejde o žiadne dianie, ale o maskovanú prázdnotu, a súčasne dostane domáce dianie primerané meradlo, čím sa zbaví tragična.