Hovorí, že pokiaľ sa Slovensko nebude ochotné postarať o vlastnú obranu, druhí to zaň neurobia. Nedávno navštívil ako účastník konferencie Gobsec Bratislavu. Americký expert na geopolitiku a šéf súkromnej spravodajskej služby Stratfor George Friedman.

Ahoj Ďuri, pred dvoma týždňami som si na Slovensku zabudla mobil, aj ruský aj slovenský. Dnes mi ho kamarát, čo mal cestu do Moskvy, priniesol. Keď som ho zapla, našla som sms od Teba. Ťažko vysvetliť, prečo som nenapísala článok už dva týždne. Tému som mala. Aj dve. Času nijako menej alebo viac ako obyčajne.

Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou obnažuje aj dlhodobo hromadené problémy Slovenska v bezpečnostnej oblasti. Nechali sme sa uchlácholiť myšlienkou, že silové riešenia sú v oblasti stredovýchodnej Európy navždy minulosťou. Poučíme sa do budúcnosti?

Bezpečnostno-politická kríza v rusko-ukrajinských vzťahoch spôsobila, že Slovensko sa ocitlo uprostred geopolitickej hry veľmocí. Washington, Brusel, Kyjev a na druhej strane Moskva majú voči nám protichodné očakávania. Kde je v tomto všetkom záujem Slovenska?

Udalosti na Ukrajine patria do rovnakej kategórie zlomov, formujúcich tvár 21. storočia, ako 11. september 2001 a kríza globálnej ekonomiky. Nie je to vôbec zveličenie. Presne tak ako po Dvojičkách a po Lehman Brothers je aj po odtrhnutí Krymu opäť aktuálne klišé, že svet už nebude tým, čím býval doteraz.

Je veľa dôvodov pre obavy z Putina. To, čo vyvádza na Ukrajine, je návrat k sovietskym spôsobom. Ale táto kríza má aj veľký pozitívny potenciál, len ho treba rozumne využiť.

Koncom 90. rokov som raz sedel v Moskve pred Puškinovým pamätníkom a pil pivo. Vtedy sa to ešte dalo. Po chvíli si ku mne prisadol nedôveryhodný človek. Bradatý, strapatý, v zodratých topánkach, skrátka, bezdomovec. Sedel ticho, zamyslene, ani pivo si odo mňa nepýtal. Tu k nemu podišiel ešte podozrivejší typ v sivom obleku, vlasy na ježka, zjavný sobášny podvodník. Na moje veľké prekvapenie sa títo dvaja čudáci začali zhovárať o vedcovi a filozofovi kozmistovi V. I. Vernadskom, o jeho učení o biosfére a noosfére.

O Američanoch mi najviac povedali Tom Sawyer a Huckleberry Finn. Spájali zmysel pre podnikavosť so spravodlivosťou a vážnosť s humorom. Štyri desaťročia do nás síce vtĺkali vety o hrôzostrašnom americkom kapitalizme a imperializme, proti ktorému sa majú spojiť proletári všetkých krajín a pravidelne protestovať žiaci všetkých škôl, ale ani pri tradičnom slovenskom kultúrnom antiamerikanizme to nepomohlo. Príliš som mal rád rockovú hudbu, bítnikov, Vonneguta, western a všetkých skvelých amerických hudobníkov, prozaikov, básnikov, výtvarníkov, filmárov. A samozrejme hokejistov a ľahkých atlétov.

Porovnanie dnešnej situácie na Kryme s  inváziou vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 je nepresné.

Slovo Rusko mi neznie exoticky. Možno takému Američanovi znie exotickejšie ako Mexiko, ktoré je zasa exotikou pre nás. V každom prípade, v našej zemepisnej šírke pojem Rusko nevyvoláva chuť na dovolenku. Slovo Kaukaz – to už je celkom iná reč. A vôbec, keď sa ten strašiak Rusko rozkúskuje na všetky tie pôvabné oblasti republiky – Tatarstan, Burjatsko, Kaukaz, Altaj, ... už sa nebavíme o ruskom Rusku, ale o krajoch sveta, ktoré...alebo vlastne stačí – o krajoch sveta. O krajoch v zmysle „na kraji”.