Pri bráne Slobody v Devíne si dnes ústavní činitelia pripomenuli 17. november 1989. V Klube pod lampou sa stretli viacerí zakladatelia Verejnosti proti násiliu.

Možno to niekedy znie až trápne, ale ja mám stále pocit, že to je základ. Že bez toho, čo bolo na tých papieroch, ktorými sme v Novembri 89 mávali, sa nepohneme ani dnes, ani nikdy.

Po voľbách je mnohým trochu otupno, ale svet je stále rovnako zaujímavý. Stačí sa správne pozerať – v najnovšej epizóde o zázrakoch fyziky sme sa o to s Martinom Mojžišom znovu pokúsili. Pozerali sme sa na rozprávkové predmety.

Prečo ako mladý človek podpísal Chartu 77? S kým bol v komunistickom väzení? Ako sa moderuje miliónová demonštrácia? Ako prijal rozdelenie Československa? Je dnešný svet v kríze?

V roku 2018 vystupoval na námestiach Za slušné Slovensko. Dnes chodí na protestné zhromaždenia ako občan. Odmieta sa vzdať a má nádej, že väčšina ľudí na Slovensku nechce ďalší únos štátu. Richard Stanke.

V roku 1976 sa stal kňazom. Po podpise Charty 77 mu to komunisti zakázali a poslali ho do väzenia. Do roku 1989 pracoval ako kurič a tajne vysluhoval omše. V novembri 1989 bol pri zrode Občianskeho fóra a moderoval najväčšie demonštrácie proti režimu. Dnes je pomocným biskupom pražským. Prezidentka Zuzana Čaputová mu udelila Rad Bieleho dvojkríža. Václav Malý.

Pred dvanástimi rokmi, 18. 12. 2011, zomrel Václav Havel, jedna z kľúčových postáv našich novodobých dejín. Nie je to dlhý čas, a predsa to meno poznáme my, mladí ľudia, čoraz menej. Avšak hovorí to niečo nielen o nás mladých, ale rovnako tak o celej spoločnosti.

Včera sme si pripomenuli „najhlbšie výročie“ v dejinách: 23. 1. 1960 batyskaf Trieste dosadol na dno Mariánskej priekopy, čo je najhlbšie miesto na Zemi. Rekord nebol nikdy prekonaný. Pri tejto príležitosti pripomíname článok Juraja Petroviča.

Len čo krajinu zahalí noc ako temný rubáš, som sám. Nepočuť zvuky dňa, zmizol hluk motorov, preč je ľudská pouličná vrava. Len občas zašteká náš alebo susedov pes, tmavé ticho umocňujú bdelé cvrčky, sem-tam prejde okolo túlavá mačka. Mesto ponorené do snov zvýrazňuje moju samotu. Byť sám – no kto je vlastne sám?

Značku Blue Note som už raz spomínal. Keď sa Tibor Zelenay, otec novomestského klubu, v roku 2008 rozhodol pre toto meno, zdalo sa mi to trochu odvážne.