Zastaralé slovenské príslovie vraví, že pod lampou býva najväčšia tma. To bola pravda v časoch petrolejových lámp, ktoré keď človek niesol, tak najväčší tieň bol skutočne pod nimi. Od začiatku 20. storočia však svietime elektrinou, čo okrem iného znamená, že pod lampou je najväčšie svetlo.

Demokratické spoločnosti alebo tiež „slobodný svet“ obchádza strašidlo. Strašidlo polarizácie. Delíme sa na znepriatelené tábory, ktoré spolu prestávajú komunikovať. Niekedy sa zdá, že zostáva už len boj. Alebo nás má zachrániť úplná ľahostajnosť?

Ľudský hlas je vlastne jednohlasý hudobný nástroj.

Dobu, v ktorej vyrastám, napĺňajú dezinformácie, nepravdy, hoaxy. Čoraz viac v nej vidieť, aký význam má slobodné prostredie médií, ktoré ponúkajú objektívne fakty a inšpiratívne podnety. Pre mňa bol týmto priestorom vždy .týždeň a diskusie .pod lampou. Narodil som sa tri roky po ich vzniku – a ony sa stali mojimi mentormi.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Niečo sa s nami v tej našej rozdelenej spoločnosti deje. Akýkoľvek opozičný postoj či kritika na adresu dnešnej vládnej koalície sa čoraz viac chápe skrátka: ako postoj „progresívcov“. Zodpovedá to skutočnosti? A komu tento trend prospeje?

Dvadsať rokov je dosť v ľudskom živote, nieto ešte v živote médií. Keby sme sa preniesli späť v čase, asi by sme boli prekvapení, ako a čo sa vtedy komunikovalo. Pred dvadsiatimi rokmi však vznikla relácia .pod lampou, ktorá je dodnes niečim unikátna.

Prídeme o eurofondy, keď si ničíme to, čo sme si sami určili ako prvky svojho právneho štátu? A prečo sme stále na chvoste spolupráce s Ukrajinou, keď by ju naše regióny, najmä tie východné, potrebovali ako soľ? Hovoríme s europoslankyňou Ľubicou Karvašovou.

Pred 20 rokmi sme prišli do Slovenskej televízie s programom .pod lampou a súčasne vznikol .týždeň. Okolo oboch vznikla vzácna komunita ľudí. Oslovili sme preto našich častých hostí a hovorili sme o role slobodných médií a dôležitosti celého tohto priestoru.

Tri a pol hodiny jazdy vlakom z Bratislavy leží jedno z najkrajších miest na svete. Narodil sa v ňom Wolfgang Amadeus Mozart, zomrel Paracelsus, Hitler tu prijímal Tisa, každoročne sa tu koná asi najvýznamnejší festival klasickej hudby Salzburské hudobné slávnosti, obklopujú ho vysoké kopce s krásnou prírodou a potoky tu majú tyrkysovú farbu vody. Vitajte v Salzburgu, ktorý je od roku 1996 zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO.