Keď sa povie „Spravodliví medzi národmi,“ zídu človeku na um príbehy ľudí, ktorí vďaka svojej statočnosti či ochote riskovať svoj život zachránili život niekoho iného. Existujú však aj iné príbehy: sú rovnako plné strachu a nebezpečenstva smrti, len ich rozprávajú tí, ktorí boli skrývaní.

Minulý rok vydali svoje prvé sólové albumy dve prominentné rockerky: v

Malo ísť o veľmi smutnú oslavu. Srbi v Kosove dostali pod symbolický stromček čosi vrcholne neželané – nezávislosť. Išlo zrejme o ich posledné Vianoce predtým, ako sa toto územie, väčšinovo obývané Albáncami, osamostatní od Srbska.

Za komunizmu sa rozhodol študovať teológiu. Keď mu zakázali kázať, začal svoje kázne spievať. Podpísal Chartu 77, stal sa politickým väzňom, neskôr poslancom parlamentu. Svatopluk Karásek.

Na slame, na sene... Zabalené v plienkach, uložené v jasliach, spiace i bdejúce, žehnajúce aj nehybné. Dieťa s veľkým D, novorodený Boží syn, malo vo výtvarnom umení počas dvoch tisícročí už tisícky podôb. Menili sa v súlade s vývojom dogiem, spoločenskými okolnosťami, aktuálnou módou, duchovným rozpoložením konkrétneho autora...

Je českým ministrom zahraničia, bol kancelárom prezidenta Václava Havla, je renesančne vzdelaným intelektuálom a

Štvorúloha – autor námetu, scenárista, režisér a producent – dokumentaristovi Vladimírovi Štricovi pri tvorbe filmu Mednyánszky sadla ako uliata.

Ak komunisti v čomsi naozaj uspeli, bola to výroba predsudkov. Šikovne do našich myslí vtlačili, že kapitalista je zloduch, ktorý žije z práce iných, že kresťanstvo patrí do stredoveku, ktorý bol dobou temna, a že skazení králi, šľachta a feudálni páni robili cnostným poddaným zo života peklo.

Až prednedávnom som pochopila, že byť sám nemusí vždy znamenať byť osamelý. Na rozumovej úrovni som to síce vedela už dávno, ale vždy ma prepadala akási jemne panická osamelosť, keď som na chvíľu zostala sama so sebou.