„Doktor Satinský se rozhodl, že bude žít jinak. Doposud žil jako zvíře. Denně pil a přejídal se bufetovou stravou. Pracoval v nemocnici jako přidavač u zedníkú. Styděl se za to a bál se předáka.“ Dávno som mala objaviť ostravského autora Jana Balabána, ale pošťastilo sa mi to až teraz.

Tak ako sú v knihe spojené stránky, jedna odkazuje na druhú a jedna by bez druhej nemala zmysel, tak je aj čítanie spojené s písaním, písmená s naším zrakom, ktorý im dáva život a spredmetňuje ich v našom vedomí.

Deviaty ročník Medzinárodného filmového festivalu (MFF) v bratislavskom nákupnom centre Aupark sa niesol v duchu obmedzení. Finančný tlak prinútil organizátorov znížiť počet premietacích sál z ôsmich na päť a skrátiť festival z deviatich dní na sedem. Na kvalite filmov sa to však neodrazilo.

Podporovať slobodu slova, ľudské práva a občiansku statočnosť chce novozaložená Nadácia Jána Langoša. Nadácia bude udeľovať domácu a medzinárodnú cenu.

Francúzi sú na štrajky zvyknutí. Keď 14. novembra vyhlásili zamestnanci francúzskych spoločností prevádzkujúcich verejnú dopravu štrajk na protest proti reformám prezidenta Sarkozyho, prispôsobili sa. Iné im ani nezostávalo:

Len máloktoré slovo človeku privodí spomienky na „reálny socializmus“ tak intenzívne, ako slovo „fízel“. Počas normalizácie označovalo eštebáckeho udavača, no v

Chasid umot ha-olam znamená v

Keď sa povie „Spravodliví medzi národmi,“ zídu človeku na um príbehy ľudí, ktorí vďaka svojej statočnosti či ochote riskovať svoj život zachránili život niekoho iného. Existujú však aj iné príbehy: sú rovnako plné strachu a nebezpečenstva smrti, len ich rozprávajú tí, ktorí boli skrývaní.

Minulý rok vydali svoje prvé sólové albumy dve prominentné rockerky: v

Malo ísť o veľmi smutnú oslavu. Srbi v Kosove dostali pod symbolický stromček čosi vrcholne neželané – nezávislosť. Išlo zrejme o ich posledné Vianoce predtým, ako sa toto územie, väčšinovo obývané Albáncami, osamostatní od Srbska.