Každý, kdo pěstoval houby, mohl na vlastní oči vidět, že ty nerostou nad zemí, ale především pod zemí. Tak je to i s myšlenkami ve společnosti. Příkladem je dnešní Čína a to, jak se inspirovala myšlenkami „Hitlerova filosofa“ Carla Schmitta.

Február 1948 sa tragicky podpísal na tom, ako vyzeralo povojnové Československo. Ako sa vtedy komunistom podarilo chopiť sa moci? Akých politických chýb sa dopustili ich oponenti? A mohli na tom ešte vôbec niečo zmeniť? Odpovedá historik Tomáš Černák.

Počas ciest po Slovensku sa stretávame so všeličím. Už som si zvykol na podozrievavé pohľady. Aj tak mnou zamávalo frustrované vyhlásenie pána v strednom veku s drahými okuliarmi: „Ja už nikomu, ničomu neverím!“ V hlase mal strach, hnev aj odhodlanie. A autenticitu.

Ako Vás zmenil Ján Kuciak? Štyroch osobností, ktoré s ním ako investigatívnym novinárom spolupracovali, sme sa pýtali, čo im dala Kuciakova práca. Aký bol jej význam, čo ich naučila o svete, Slovensku aj o nich samých?

Paradoxne jedným z komerčne najúspešnejších titulov Nakladatelství Lidové noviny je slovenské vydanie knihy historika Dušana Kováča Dejiny Slovenska. Práca autora, ktorý je odborníkom najmä na obdobie moderných slovenských dejín, vychádza v druhom, doplnenom a rozšírenom vydaní.

Bolo už nakrútených veľa filmov o zázračných strojoch, ktoré ľuďom umožňovali prenášať sa v čase a priestore. Pravdupovediac, nemám tie filmy rada. Väčšinou sú to americké popoludňajšie kraviny pre teenagerov. Nemám veľmi rada ani sci-fi, málokedy ma to osloví.

Ministerka práce a

Filmovou, divadelnou a prozaickou tvorbou Ingmara Bergmana sa zaoberajú tisíce rôznych vedeckých štúdií, monografií, dizertačných či diplomových prác. Najväčší dôraz je v nich, pochopiteľne, orientovaný na režijnú prácu.

Košické letisko v rukách konzorcia TwoOne bude čoraz zaujímavejšie – nielen pre porovnanie s tým bratislavským, ktoré zostalo v rukách štátu, ale aj pre čoraz väčší záujem o lietanie na východe.