To, že kultúra je zdravá, spoznáte podľa toho, že sa o nej príliš nehovorí, hlavne: netára. Existujú slová, ktoré je treba používať opatrne, striedmo, ba povedal by som: s posvätnou bázňou. Ak sa začnú zneužívať, používať svojvoľne, mocensky zištne, dochádza k ich znesväteniu.

Aplikácia počasia ukazuje 33 stupňov Celzia, bezvetrie, polooblačno. Bratislava je v čudnom oranžovom opare, vzduch je prakticky nedýchateľný, je vlhký a vriaci. Pred novou budovou Slovenského národného divadla je ešte o trištvrte na päť poloprázdno. Ja a kamarátka si ideme kúpiť niečo studené.

Deti cez ich jazykovú kreativitu niekedy poukážu na veľké filozofické otázky. Môj syn rád používa zvrat „musím potrebovať“. Raz „musí potrebovať“ jednu vec, potom inú, ale pointa zostáva: čokoľvek „musím potrebovať“, je pre mňa ako človeka nevyhnutné z povahy môjho bytia a nie je to len kratochvíľa, že „chcem“ toto či tamto.

Keď na Slovensku vládol zdanlivo nepremožiteľný mečiarizmus, moc siahla aj na Slovenské národné divadlo a v zápase s kultúrnou obcou prehrala. Zopakuje sa dnes prehra arogantnej moci? V .pod lampou je odvolaný riaditeľ SND Matej Drlička.

„Človek má vo všeobecnosti sklon pokladať poriadok, v ktorom žije, za prirodzený. ... Neverí, že sa na dôverne známej ulici, na ktorej vylihujú mačky a hrajú sa deti, môže zjaviť jazdec s lasom, ktorý bude lapať chodcov a vliecť ich na jatky, kde ich ihneď zabijú a povešajú na háky.

Objavom tohoročných olympijských hier je nepochybne 51-ročný turecký strelec Yusuf Dikeç. Jeho podobizeň sa v rôznych mémoch dostala aj k cieľovej skupine, ktorá nevie, že existuje disciplína streľba zo vzduchovej pištole na 10 metrov, dokonca aj k takmer úplným športovým ignorantom.

Život Martiny Šimkovičovej je ohrozený. Premiér Fico tvrdí, že výsledkom súčasnej atmosféry „bude ďalší atentát na člena vládnej koalície“. Vraj k tomu naozaj dôjde. Odkiaľ to vie?

Počínanie si ministerky kultúry, jej strany, ale vlastne dovedna celej vládnej koalície v ostatnom období, poukazuje na hlbokú krízu a to nielen v oblasti našej kultúry. O to viac keď sa politika postupného rozvratu štátu označuje za národnú, proslovenskú či jedinú skutočne vlasteneckú a veľká časť spoločnosti s tým ešte aj súhlasí. Môžeme sa ale, súdiac podľa našej pestovanej historickej slepoty, nejak zvlášť diviť?

To už nemôžeme kritizovať žiadneho ministra, nemôžeme ho v parlamente odvolávať či slušne protestovať proti tomu, ako koná? Pýta sa Branislav Gröhling.

Viedenskí umelci solidarizujú so SND aj s demonštrantmi, ktorí 12. augusta pred ministerstvom kultúry žiadali odvolanie ministerky Šimkovičovej.