V čase volieb a politických zápasov, keď za aktérmi, ich slovami a programami tak často vidíme čiastkový či dokonca osobný záujem, je dobré pripomenúť si chvíle opačné svojím charakterom.

Môžu ľudia v dobrom spomínať na človeka, ktorý v krajine vládol tvrdou, autoritatívnou rukou, zatváral svojich protivníkov a zaviedol cenzúru? Odpoveď je prostá: ľudia často v dobrom spomínajú aj na horšie veci. V tomto prípade spomínajú na muža, ktorý rukou diktátora zachránil krajinu pred dvoma horšími diktatúrami, a ktorý tri desaťročia vládol krajine, ktorá dnes už neexistuje. Juhoslovanský prezident Josip Tito je aj tridsať rokov po svojej smrti v máji 1980 mnohými ľuďmi v následníckych štátoch bývalej Juhoslávie rešpektovaný a dokonca uctievaný. A to napriek tomu, že krajina, ktorej vládol, desať rokov po jeho smrti upadla do série vojen a ekonomického poklesu.

Necelé dva týždne pred britskými parlamentnými voľbami sa Davidovi Cameronovi nečakane skomplikovala cesta k volebnému víťazstvu konzervatívcov, plánovanému posledných päť rokov a zdanlivo istému najmenej posledné dva roky.

Veríte na globálne otepľovanie? Doteraz šírili poplach politici a vedci, ktorí vraveli, že bez zásadného zníženia emisií CO2 svetu hrozí katastrofa. Teraz naopak bijú na poplach skeptici: hakerom sa podarilo ukradnúť e-maily z klimatického oddelenia University of East Anglia, ktoré zhromažďuje svetové dáta o teplote. Pohoršení sú aj nadšení environmentalisti. Vedci si prispôsobovali údaje v grafoch a selektívne narábali s dátami tak, aby celkový obraz o globálnom otepľovaní vychádzal čo najdesivejšie. Niektorí sa dokonca navzájom nespokojne zdôverovali, že očakávané globálne otepľovanie akosi neprichádza.

So zveličením možno povedať, že spolustrojcom víťazstva Baracka Obamu v prezidentských voľbách v novembri 2008 bol internet a sociálne siete.

Mirek Topolánek stál na čele ODS sedem rokov. Keď sa v uplynulých dňoch, necelé dva mesiace pred parlamentnými voľbami, vzdal pozície volebného lídra aj šéfa strany, hovorili o ňom lepšie jeho politickí súperi z TOP 09, Kalousek a Schwarzenberg, než členovia vlastnej strany. Topolánek sa však zaradí do zoznamu politikov, ktorí s odstupom času dostanú lepšie hodnotenia, ako keď boli vo svojich pozíciách.

Už viac ako 30 rokov zverejňuje americké ministerstvo zahraničných vecí výročnú správu o stave ľudských práv v jednotlivých krajinách sveta. Počas Mečiarových vlád bývala ich slovenská časť vzrušujúcim čítaním – odhaľovala rozdiely vo vnímaní a interpretácii medzi tým, čo považovali za prijateľné Mečiarovi voliči (a teda relatívna väčšina Slovenska) a tým, čo ako úplne neprijateľné vychádzalo podľa kritérií americkej vlády, a bola tiež lakmusovým papierikom toho, ako sa krajina v tom čase vzďaľovala svojim susedom, ktorí sa postupne zaraďovali do západných štruktúr, najmä do NATO. Slávny výrok Madelenie Albrightovej o Slovensku ako o „čiernej diere v strede Európy“ bol iba zhusteným pomenovaním toho, čo bolo podrobne rozvedené v správach o stave ľudských práv.

Zatiaľ čo krajiny eurozóny zalamujú rukami nad „tureckým hospodárstvom“ Grécka a pohrávajú sa aj s myšlienkou pustiť tohto nezodpovedného člena k vode, v krajine tradičného gréckeho rivala sa dejú veci, ktoré majú prinajmenšom rovnakú váhu, ak ide o európsku budúcnosť Turecka.

Domáce správy z poslednej doby sa nečítajú ľahko. Nie kvôli prieskumom verejnej mienky, ani kvôli dátam z ekonomiky. Skutočne ťažko sa čítajú tie správy, z ktorých vyplýva, že na politickej scéne takmer na každého niekto niečo má, že sa to v istej chvíli vytiahne a že sa z toho všeličo potvrdí, tu neznáme konto, tam neznáma firmička.

Barack Obama je rok vo funkcii prezidenta, a tri roky na veľkej politickej scéne. Vo februári 2007 ako relatívne neznámy senátor oznámil úmysel kandidovať za prezidenta, pričom sa postavil proti známejším osobnostiam Demokratickej strany, kolegom so Senátu Hillary Clintonovej a Johnovi Edwardsovi.