Volebné právo slovenským ženám priniesla Ústava prvej Československej republiky 29. februára 1920. V apríli toho istého roka ženy prvýkrát vstúpili do volebných miestností. Majú dnes, po sto rokoch, ženy výrazne väčšie slovo vo verejnej diskusii?

Oceňovaný český autor Jan Němec sa svojím novým románom vydal na tenký ľad. „Napísať hodnotný milostný román v dnešnej dobe nie je jednoduché,“ tvrdí. Debata, ktorú kniha vyvolala, mu dáva za pravdu.

Spoločne pochodovali belgickou metropolou Brusel a žiadali od Európskej únie ambicióznejšie opatrenia v boji proti zmene klímy.

„Uvedenie filmu, ale aj prípadné ocenenie, môže moju situáciu zhoršiť,“ uviedol iránsky režisér Mohammad Rasoulof ešte pred filmovým festivalom. Snímka, ktorú nemohol uviesť v Berlíne osobne, napokon získala Zlatého medveďa.

Hladinu kultúry rozvírila v posledných dňoch dotazníková akcia pre umelcov a všetkých pracujúcich v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Ide o reakciu Ministerstva kultúry (MK) na silnejúcu nespokojnosť a kritiku neefektívnych a pomalých opatrení na záchranu kultúry, na ktorú ochromený kultúrny sektor s nádejou stále čaká. Čo sa v tejto veci doteraz urobilo? A najmä, čo sa doteraz neurobilo? Aké sú príčiny? Existujú aj možné riešenia?

Čaputová vyzvala Matoviča, aby zmiernil zákazy po testovaní a zrušil sankcie za neúčasť. Hovorí, že cieľ stanovený pre celoplošné testovanie Slovenska je nenaplniteľný, nebude možné otestovať státisíce občanov. Medzitým premiér prosí zdravotníkov, aby prišli pomôcť s testovaním. Hovorí, že je obsadených asi 63 % zdravotníckych miest, chýba ešte tretina.

Najväčšiu pozitivitu mali okresy Čadca (3,22) a Stará Ľubovňa (2,9).

Primárka Júlia Horáková vracia štátne vyznamenanie ako protest proti krokom vlády pri testovaní.

Na úvod len toľko, že neviem, ako Vás osloviť. Jeden titul ste získali podvodom a teraz, keď ste sa stali premiérom, by sa aj azda dalo osloviť Vás pán predseda vlády, ale... No, skúsim to bez oslovenia.

Posledné májové týždne sme s kolegami žili intenzívnou prípravou konferencie a výstavy k storočnici českého architekta, profesora Alfreda Piffla (1907 – 1972) – vynikajúceho pedagóga, architekta - pamiatkara, historika architektúry, archeológa, výtvarníka a múzejníka, prvého dekana Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva v Bratislave.