Donald Trump ešte napácha veľa škôd na americkej spoločnosti aj v globále. Nemožno si však nevšimnúť, ako v poslednom čase škodí sebe a svojim vlastným záujmom.

Vážení čitatelia a priatelia .týždňa, dovoľte mi poďakovať sa za to, že s nami už vyše 20 rokov tvoríte vzácnu komunitu. Vlády a krízy prichádzajú a končia, ale .týždeň je tu vďaka Vám stále. Veľmi si to vážime. Mám pre Vás niekoľko dobrých správ a jednu prosbu.

Marco Rubio rozohráva svoj latinský šarm, Epsteinov škandál demoralizuje, medzi Dunajom a Tatrami máme svoje ilúzie. A Ukrajinci zatiaľ... Kto si spomenie?

Takmer všetky články z knihy Päť kostí albatrosa vyšli predtým v .týždni. Takmer všetky, ale nie všetky. Napríklad piaty článok zo série o vlakoch v .týždni nikdy nevyšiel. Vychádza tam až teraz.

Už pri prvom listovaní v objemnej, bezmála 400-stranovej knihe a po prezretí jej rozsahovo skromných rámcových častí (obsah, krátky úvod i krátka edičná poznámka a ešte kratší text s názvom „Ešte raz sondy“, i nenápadne vložené slovo – meno „Alte“ na úplnom začiatku knihy) máme dojem, že ony (tie rámcové časti) musia „podopierať“ to veľké množstvo textov o slovenskej literatúre, prevažne o próze.

V ČR sa začína ukazovať, čo v praxi znamená „riadiť štát ako firmu“. Trump s Putinom by už dávno presadili mier a prosperitu pre Ukrajinu, keby im v tom nezavadzala jej vlastná existencia. Slovensko posilňuje vládu zákona: miernu k zločincom, prísnu k obetiam.

Slovenská verejnosť sa od masovej dojímavej solidarity s napadnutou Ukrajinou posunula k strachu najmä o seba. Kto nás takto zlomil? Sme už teraz guberniou Ruska?

Ukrajinský prezident začiatkom týždňa navštívil Írsko vôbec po prvýkrát v svojom úrade.

Rozdiel medzi štátnikom a kultúrno-etickým domácim kutilom spočíva napríklad v tom, že štátnik pomerne jasne chápe, čo je to právo.

Iránsky režim vedie vojnu proti vlastným občanom, Trumpovo velikášstvo nepozná hranice zdravého rozumu, ekoteroristi nás zachraňujú pred mamonom. No nie je nám dobre?