Bažant Pohoda sa rokmi profiluje ako „britský“ festival, pretože najviac hudobníkov prichádza na trenčiansku akciu práve z ostrovov. No bez amerických umelcov by nebolo medzinárodné zastúpenie na tomto najlepšom slovenskom festivale úplné.

Zase sa na Slovensku cítim, akoby som žila v bláznivej satire Iľfa a Petrova, dokumentujúcej nejakú príjemnú malú rozvojovku. Nevidím problém v politike. Politika, ako hovorí klišé, je len odrazom spoločnosti.

Internet výrazne ovládla téma spoplatnenia obsahu elektronických verzií novín a časopisov.

O úniku mozgov – čiže o odchádzaní vzdelaných mladých ľudí do zahraničia – sa u nás hovorí často a oprávnene. A hoci je každému jasné, že na budúcnosti tejto krajiny sa to prejaví značne negatívne, pre návrat mladých úspešných vedcov robíme žalostne málo. Niektorí sa však napriek tomu vracajú. Prečo to robia?

Keď Island nedávno oznámil ambíciu stať sa útočiskom pre investigatívnych novinárov a akýmsi rajom slobody slova, tak to vyznelo ako ďalší výstrel v studenej vojne s ďalším ostrovom v Atlantiku – Veľkou Britániou.

Od minulého roka máme v newyorskej filharmónii nového šéfdirigenta. Alan Gilbert nie je žiadna megahviezda, narodil sa a vyrástol v New Yorku a jeho rodičia sú dokonca členmi orchestra. Doteraz dirigoval v Štokholme, ale len čo dostal newyorský job, štokholmského fleku sa vzdal.

Aby sa vyhol vojenskej službe prišiel v roku 1976 do Československa. Učil francúzštinu, priatelil sa s výtvarníkmi, ktorí nemohli vystavovať a s ľuďmi, ktorí boli kritickí voči komunistickému režimu. Hoci je vyštudovaný filozof, radšej má umenie, ktoré je podľa neho lekciou pokory. Étienne Cornevine.

Hudobné kluby sú fascinujúce miesta. Niekedy netuším, čo vedie ľudí k tomu, aby sa pozerali na zopár jedincov a jedinkýň (slovo jedinec zatiaľ nemá ženskú verziu, myslím si, že je najvyšší čas ju zaviesť), ktorí vyludzujú rôzne tóny a do toho spievajú o láske a sem-tam aj o niečom inom.

Kvalita života obyvateľov Chua-si, najbohatšej čínskej obce, je až prekvapivo vysoká. Na účtoch majú desaťtisíce dolárov, vozia sa na drahých autách a bývajú v obrovských vilách. V skutočnosti však nič z toho nevlastnia a ak by sa rozhodli odísť, o všetko prídu. Prečo tam teda žijú?