Nikdy som nechcela byť herečka a dodnes mám z tohto označenia akýsi divný komplex. Keď som bola dieťa, bola som dokonca presvedčená, že sa tomuto povolaniu budem vyhýbať a radšej budem robiť niečo „poctivé".

„Tvrdé, do posledného miestečka obsadené lavice. Dusný zápach spotených tiel a lacných limonád. Vo vozni je tma. Lampy sú vypálené, možno iba zhasnuté, lebo nikto z cestujúcich nemá záujem čítať na takej dlhej ceste.

Bratislavu vystihujú prívlastky „drahá, veľká, rýchla“ a

Máme za sebou záver semestra, obdobie odovzdávania a obhajob diplomových a seminárnych prác. Mnohé študentské texty boli pekné a kvalitné, ale ostal v nás aj nepríjemný pocit z prác, ktoré sme vrátili na prepracovanie vzhľadom na totožnosť textu s iným textom.

Srbi prichystali Európe v posledných týždňoch zopár prekvapení. K najlepším patrilo víťazstvo srbskej speváčky Marije Šerifovičovej v súťaži Eurovízie. K najhorším víťazstvo Tomislava Nikoliča.

Hedvigu Malinovú spoznal po útoku ako psychoterapeut a odvtedy s ňou strávil tridsať terapeutických hodín. Nepochybuje, že Hedviga útok opísala tak, ako sa stal a ako si ho pamätala. Teraz sa rozhodol verejne prehovoriť. Jozef Hašto.

„A podivuhodné je, že i navzdory ptačímu a prasečímu moru, nemoci šílených krav a kulhavce a slintavce, parazitům v rybách, hormonům v telatech a salmonele ve vejcích ještě žijeme...“ (Peter Hahne: Konec legrace. Praha, Návrat domů, 2007, s. 77).

V