„Ondrej, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Bosny, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým v Krista veriacim, ktorí nazrú do tejto listiny, pozdrav v (mene) Spasiteľa.“

Nadácia Dionýza Ilkoviča vyhlasuje už deviaty ročník Ceny Dionýza Ilkoviča. Ocenenie patrí pedagogickým i nepedagogickým pracovníkom, ktorí sa v rámci mimoškolskej činnosti aktívne podieľajú na rozvoji talentu študentov a pomáhajú im dosahovať medzinárodné úspechy.

Tie rokovania o ukrajinskom prímerí a vôbec celá medzinárodná situácia vyzerajú poriadne zamotané. To môže potvrdzovať poučky „realistickej“ školy medzinárodných vzťahov. Vidíme však aj pokušenia uniknúť do vyložene nerealistických predstáv.

26 krajín Európskej únie vrátane Slovenska podporili spoločné vyhlásenie a potvrdili pokračovanie podpory Ukrajine. Maďarsko bolo proti takejto formulácii vyhlásenia.

Systém vzdelávania je snáď najkonzervatívnejším článkom spoločnosti a meniť ho trvá niekoľko desaťročí, možno až storočí. Spravidla sa to stáva až vtedy, keď je zmena nevyhnutná. Dnes už je zrejmé, že náš aktuálny model školstva dávno presluhuje, no aj napriek tomu bol dlho jeho možný prerod do sveta 21. storočia len hudbou budúcnosti. Zdá sa, že prichádza zmena.

Premiér odišiel z výboru po necelej hodine. Koalícia následne bez diskusie odmietla všetky predstavené pozmeňujúce návrhy podpredsedníčky výboru.

Svet sa mení. Pred 40 rokmi nebola žiadna Tesla, kúpiť ste si mohli maximálne tak Moskvič (rusky mask-vič). Ale Rusi vyvážali akurát ropu a rakety. A práve z týchto časov je komédia o zablúdenej jadrovej hlavici na severe Fínska v 80. rokoch.

József Demmel získal Cenu Dominika Tatarku za knihu Mladý Štefánik. Jej príbeh sa začína v roku 1946 doručením Štefánikovho maturitného vysvedčenia v maďarčine do Slovenského národného múzea, ktoré poslal riaditeľ evanjelického gymnázia z maďarského mesta Sarvaš.

Svet je zvláštny. Pred rokom 1989 boli na východe tí zlí, ktorí nám brali slobodu a normálny život, a na západe bol slobodný svet, tí dobrí. Západ sa však mení, meníme sa aj my a Východ nás stále ohrozuje. Čo nás čaká? Pod lampou je Tomáš Halík, kňaz, intelektuál a zdroj nádeje.

Keď muž vykročí k žene a požiada ju o tanec, prvotným momentom je úcta. Keď žena pozvanie prijme, prvotným momentom je dôvera. A keď dvaja spolu, držiac sa či niekedy aj nie, tancujú, tak sa v ich vzťahu objaví moment zodpovednosti. Za seba a toho druhého.